Značka rozsvietená láskou

Akú silu môže mať značka? Marcela Foltánová a Braňo Husárik stvorili pred dvoma rokmi značku minimalistického, v tme svietiaceho oblečenia s vtipom, ktorú reprezentuje osobnosť Lemura Sifaku.A ako iste viete, nedávno sa do spolupráce s nimi zaplietol aj LÁV, čoho výsledkom je kolekcia LÁV is all you need by Lemur. Akí sú jej tvorcovia a v čom spočíva sila značky Lemur?

Uvedomujeme si, že logá reprezentujúce rôzne firmy nás sprevádzajú celý život? Ak aj nie na oblečení, určite na mobiloch, počítačoch, kozmetike či autách… Často hovoríme, že by sme na ne nedali dopustiť. A pritom niektoré z nich majú za sebou neslávnu históriu siahajúcu aj do čias fašizmu, podporujú neľudské podmienky vo fabrikách, alebo testovaním spôsobujú utrpenie zvieratám. O to vzácnejšie sú príbehy značiek, ktoré vznikli z čírej lásky a nadšenia. Lemur je presne taký. Na začiatku boli dvaja kamaráti. Muž a žena. Jedného dňa sa ich kamarátstvo premenilo na lásku a odvtedy sa ich životy od základu zmenili.

 

Lemur je o móde. Aký je vzťah vás dvoch k móde ako takej?

M: Ja som sa vždy chcela páčiť, to je asi logické. A musím sa priznať, aj keď sa za to teraz trochu hanbím, že niekedy v puberte som mala aj svoje ružové obdobie. To som bola ako Barbie.

 

Ako pravá blondínka?

M: No, ale vtedy som nebola blondínka, lenže tmavovláska. A dnes znesiem ružovú akurát tak na termoske alebo kefe na vlasy. (úsmev)

 

A Braňo?

B: Možno je to trochu mimo témy, ale mňa vždy fascinovali módne ilustrácie a sám som si podobné kreslil už počas celej mojej strednej (strojníckej – pozn. red.) školy. Postava človeka je aj v architektúre veľmi dôležitá, keďže to je identifikátor mierky. A móda a ja? Ja chodím asi stále v tom istom. Koniec koncov, o architektoch sa hovorí, že chodia iba v čiernom a pracujú zasa s bielou, aby dali vyniknúť proporciám a ďalším objektom. No tak som žijúci príklad toho, že to tak naozaj je.

M: Áno, čierna je naša obľúbená farba. Akoby sme v nej boli nejakí krajší. Nie žeby som si nekúpila na seba aj niečo oranžové, ale potom to väčšinou nenosím. (úsmev) Ja som inak pre Lemura chcela aj farebné veci, ale s tou našou svietiacou potlačou to nevyzerá dobre.

B: Logo Lemura je inšpirované Mesiacom. A farba noci je čierna. Takže s ňou robíme tak nejako automaticky a zapadá to do celého nášho konceptu.

Ako robíte strihy svojich vecí? Ani jeden z vás nie je vyučený krajčír… Skúšate jeden na druhom a špendlíte?

B: V podstate áno. Je to ako modelovanie postavy, obohatené o také tie trendové veci, ako sú padnuté ramená, oversize strihy, ktoré stierajú rozdiely medzi pohlaviami a tak ďalej. Urobíme prvý prototyp, druhý, a na tretí pokus to je väčšinou už také, ako si predstavujeme. Ideme do toho priamo a spontánne.

M: Jediné, s čím máme trošku problém, sú detské veci, keďže tie nemáme na kom skúšať a potom zistíme, že v nich niektoré deti vyzerajú trochu ako ufóni. (smiech)

B: Ale zasa, tento rok sme absolvovali kurz šitia. Keď som tam prišiel, zostali trošku zaskočení a snažili sa mi naznačiť, že to nie je pre chlapcov, ale podarilo sa to. (úsmev)

M: Áno, ale musím povedať, že pani vyučujúca za mnou vždy prišla a vypárala mi to, že mám všetko zle. A Braňovi nie. On je totiž ten precízny a trpezlivý, čo ja nie som.

 

Čo by bolo, keby nebol Lemur?

M: Keďže si rada žijem na svojom obláčiku, dúfam, že by sme boli na nejakom ostrove. Vlastne som to tak mala už od detstva, že som sa nechcela viazať na konkrétne miesto. A predtým, než bol Lemur, a venovala som sa ekonomickým veciam, snívala som aj o tom, že uniknem niekam, kde sú vlny… a nie o hypotéke. (smiech). Spomínam si, že v predchádzajúcej práci, kde som mala na starosti náklady a podobné nezáživné záležitosti, nám dávali robiť nejaké osobnostné testy, v ktorých sme si mali nakresliť dom, ktorý chceme predať. Ostatní začali kresliť konkrétne domy s konkrétnou rozlohou a počtom izieb, ktoré zodpovedali ich rozpočtu… A ja som začala kreslením vĺn a potom som nakreslila dom s veľkými oknami. (smiech) Podľa toho nás rozdelili do rôznych skupín a ja som v tej mojej zostala sama.

 

Koho zobrazovala tá skupina?

M: Asi kreatívcov. Alebo inak povedané ľudí s hlavou v oblakoch. (úsmev)

B: To sa mi na Macke tak veľmi páči. Že ona vidí svet inak, tak ľahšie. Keď sa ideme prejsť, všíma si zdanlivo nenápadné veci. Pre ňu ani obyčajný konár nie je len konár, ale vidí v ňom niečo iné, čo jej pripomína. No a ešte k prvej otázke, keby nebol Lemur, bojím sa, že by bolo prázdno, a že by som bol naďalej v svojej predchádzajúcej práci (Braňo pôsobil v architektonickom ateliéri Vallo&Sadovsky, aktuálne má už vlastný ateliér SUPERATELIER – pozn. red.). Macka je ten Lemur, bez nej by tá značka nikdy nevznikla. Ona mi dáva krídla.

M: Ale ani bez Braňa by nebol Lemur. On ma totiž núti sa koncentrovať na jednu vec. Ja by som mala jeden deň lemura a druhý deň by to bola už žirafa. Dokonca som už chcela aj svietiacu osušku alebo nafukovačku, ale zrušil ma, čo sa mi v danom momente zdalo dosť kruté. (úsmev)

B: V tomto som pre Macku možno trošku brzda, ale chcem doviesť do dokonalosti to, čo robíme. Nie robiť naraz tisíc vecí bez nejakej myšlienky a konceptu.

M: Tak svietiace trenky asi naozaj netreba. Hoci nasvietený tapír pod perinou by nebol na zahodenie. (smiech)

 

(smiech) Keby nebolo vás dvoch, nebol by ani Lemur. Koľko trvalo, odkedy ste spolu začali chodiť, kým vznikla značka?

B: Asi rok. Ale tie myšlienky – na NIEČO – tie tam boli od začiatku. Ja si ani neviem predstaviť, že by sme boli spolu, keby to tak nebolo. Lemur nás spojil. Ja som sníval o tom, že budem mať vlastný architektonický ateliér, Lemur bol skôr Mackin sen. Ale keby mi ona neukázala, že sa všetko dá, možno by som si dnes neplnil ani ja ten svoj sen. Ja mám rád totiž pevnú pôdu pod nohami a istotu.

M: My sme celkom iní. Ja som nočný vták, Braňo zasa ranné vtáča. Čiže keď som chcela, aby sme sa aj stretávali, musela som sa naučiť fungovať od skorého rána aj ja.

B: Ona lieta, má kopec snov a ja doťahujem veci do konca, aby sa skrátka začala aj realizácia aspoň jedného z nich a dotiahla sa do konca.

 

Motivátori hovoria, že snívať treba vo veľkom a začínať v malom…

B: (smiech) A je to tu. Preto Lemur!

 

Čo vám zíde na um, keď sa povie „sila“?

M: Sila myšlienky.

B: Odvaha. Nebáť sa. Ja som ten typ, ktorý nosí v sebe kopec strachov. Mám aj kopec nápadov, ale v hlave všetko neustále analyzujem… čo ma často dosť brzdí.

 

No ako vás počúvam, zdá sa mi, že práve v tom, akí ste diametrálne odlišní, je vaša sila. Čo vám práca na Lemurovi dala?

M: Nové priateľstvá. Veľa nových priateľstiev a neuveriteľných zážitkov. A som tiež rada, že popri Lemurovi môžem byť stále tak trochu hravá ako dieťa. Napĺňa ma to pocitom šťastia.

B: S Lemurom je všetko hore nohami. Ale v dobrom. Predtým bol môj život nalinkovaný, teraz žijeme oveľa intenzívnejšie, akoby sme žili viac životov naraz.

text Andrea Gažová Konečná foto Vanda Samarandžiová

Diskusia