„Nie som dobrá v koncoch. Dalo by sa povedať, že sa doslova ocitám v koncoch, ak mám niečo ukončiť. Som totiž dobre vychované dievča a tak, spravidla zo súcitu, vydržím oveľa viac než ostatní. Dokážem neskutočne dlho trpieť a obhrýzať si najprv spodnú a potom aj vrchnú peru, postupne prechádzam na vnútornú stranu úst až kým sa z toho
úplne nezbláznim. Prichádzajú bezsenné noci, vnútorné diskusie, tabuľky „pre a proti“ a nekonečné zvažovanie najlepšieho variantu konca. Nakoniec som postavená pred hotovú vec. Cítim sa ako králik, ktorému práve s nadšením oznámili, že sa z neho stane nedeľný obed. Už niet kam utiecť. Nadýchnem sa, začnem sa potiť ako blázon, a celkom potichu poviem ,,no tak to teda skončime”.
(PAUZA)… Mám ťa fakt rada. Vážim si ťa. Dávaj na seba pozor. Drž sa. Zmôžem sa na posledné presvedčivé vyznanie a potom energicky plesnem dverami na taxíku.

Konce sú ťažké, ale občas aj sladké. Posledný výdych ťažkého vzduchu a nádych… Sloboda.

Raz sa mi sníval sen o tom, ako som neprežila autohaváriu. Opustila som svoje telo a bola som odrazu ľahká ako pierko. Vznášala som sa nad kolónami blikajúcich áut a veselo som im z výšky
mávala. Bola som totálne mŕtva… ale absolútne spokojná.
Koniec je sloboda.“

JANA KIRSCHNER, SPEVÁČKA