Som originál

… pretože tak som bola stvorená. Jediná svojho
druhu. A predsa Jedno s ostatnými…

Som originál už podľapočtu modrín,
ktoré som na ceste utŕžila. Podľa odtieňa svetla,
ktoré sa odráža v mojich očiach, keď zbadám ďalší zo zázrakov
tohto sveta… Som originál. Pretože som prišla zaplniť
miesto, ktoré nemôžeš zaplniť ty, a vykonať niečo, čo nemôže
vykonať nikto iný. To si niekedy hovorím, keď sa ŤA dotknem
dlaňou tak, ako by to nespravil nik iný. Keď TI poviem liečivé
slová, ktoré sa mohli vydrať iba z mojich pier. Vtedy cítim
najviac silu svojho originálu. Seba-originálu. Ktorý sa môže
dotknúť láskou a prehovoriť láskou, tak ako nik iný. A predsa
láskou, ktorá je vždy len tou Jednou… Som originál. Smejem
sa možno niekedy na iných veciach ako ty, a mám z toho inak
poukladané vrásky okolo očí. No mne aj tebe ‚Jednako‘ smiech
zahrieva dušu a svieti do tmy. Som originál, ktorý pochodil iné
cestičky ako ty a nabral iný prach na svoje pútnické topánky.
No aj tak niekde v kútiku duše začínam tušiť, že kráčame – ja
aj ty – za tým istým svetlom. Som originál, ktorý plakal v iných
situáciách a na iných miestach ako vy všetci. A aj tak si myslím,
že ten prvotný pôvod všetkých našich sĺz je napokon vždy
iba jeden. Vyviera z rovnakého miesta v našich dušiach
a hovorí tou istou rečou. Poď bližšie. Pochop. Prijmi. Objím. Ľúb.
Ľúbme… Som originál. Inak tancujem, inak píšem, inak sa obliekam,
v inej polohe zaspávam, s inou pokrčenou tvárou vstávam.
Inak voniam, keď ku mne podídeš… Som originál, lebo mám tu na svete vyplniť naozaj to svoje miestečko, ktoré mi už bolo nachystané.
Takým štýlom, ako to neurobil nikto predo mnou, a už nikto neurobí.
Zanechávam jedinečnú stopu. Každým svojím pohybom,
rozhodnutím, nádychom a výdychom. Každou kvapôčkou potu,
ktorú som nechala v rannom behu lesom, v náhlení sa na
vlak smerom Niekam, v milovaní, v obávaní, v túžení.  V tvorení
svojho diela, svojej milovanej práce.  V moste, ktorý Ty staviaš
medzi ľuďmi,  v piesni, ktorú Ja skladám o ľuďoch, pre ľudí. Som originál tým, ako sa tu zo všetkých síl snažím vyjadriť seba. Každú minútu…
Dá sa to, každú minútu. Uvedomovať si svoju obrovskú silu,
vyjadriť tu na svete každým momentom seba. Svoj originál.
Len pováž. Aký obrovský dar. Byť originálom. Byť sebou. Vydať
zo seba to najlepšie. Ukázať svetu ten diamant. Nabrať odvahu
zanechať pohodlné telo kukly a byť už len motýľom…
Som originál, mám inak pomaľované krídla ako ty. Možno
ich mám menšie, väčšie. Možno ty ich máš krajšie?… A aj tak.
Lúka by nebola lúkou bez nás všetkých. Všetci tam patríme,
to my všetci robíme lúku lúkou. Nebolo by to ono bezo mňa,
ani bez teba. Letíme si každý poctivo svoju trajektóriu. Je to
krásne. No keď sa pozrieš zhora, viac zhora, a ešte viac zhora…
vidíš, ako jednotlivé trajektórie maľujú spolu Jeden nádherný
obraz, ktorý v okamihu získava ďalší, vyšší význam…
Máme každý tú obrovskú silu byť originálom. Prišli sme sem
byť sebou. Vyjadriť seba. Je to možno naša najväčšia sila.
A zároveň by sme jeden bez druhého boli ničím. Aký úžasný
paradox… Sme originály, a buďme originálmi. Nič iné nám
nezostáva na tej prašnej ceste životom. Dotýkaj sa ako ty
vieš. Spievaj ako ty vieš. Ži ako ty vieš najlepšie. Ľúb najviac
na svete ako vieš. Lebo to sme sem prišli všetci aj tak robiť.
Ľúbiť. Seba, Teba, druhých, život, Boha. Každý to robíme,
vyjadrujeme a snažíme sa o to svojským, originálnym spôsobom.
To je stopa nášho života. Ochota, túžba, snaha ľúbiť
život, ľudí, seba a vyjadriť to nejako. Zanechať tú lásku na
plátne sveta. Spoločnom. Originálnom…

TEXT Alexandra Tinková
FOTO Patrícia Kvasňovská

Diskusia