S láskou za šťastím

Mladá žena. Ona. Slečna O. Taká ako väčšina z nás, pokojne zapadne v dave. Sympatická tvár, nedokonalé telo, priemerná inteligencia. Má svoje silnejšie aj slabšie stránky, no ničím špeciálnym nevyniká. A tak ako väčšina z nás, ani ona nie je so svojím životom úplne spokojná… 

Slečna O. má prácu, byt v centre mesta (hoci len prenajatý) a fajn ľudí okolo, ale nemôže povedať, že by šťastím skákala od seba. Nikdy nevyhrala v lotérii, nie je slávna a ani nie je vydatá za Brada Pitta alebo aspoň niekoho jemu podobného. Ak by sme však chceli na nej nájsť aspoň smietku niečoho, čo ju odlišuje od väčšiny šedivého priemerného davu, tak je to odhodlanie chýbajúce šťastie nájsť a už nepustiť. A práve tu sa začína jej príbeh…

KARIÉRA, REŠPEKT, UZNANIE…
Už od študentských čias Slečna O. verila, že šťastná dokáže byť, až keď si vybuduje úspešnú kariéru. Takú, akú by jej všetci v okolí závideli. Takú, aká by jej priniesla rešpekt, uznanie a slávu. Takú, ktorá by ju vyšvihla z nudnej priemernosti. Verila tomu, pretože kariéra bolo niečo, čo v jej rodine po dlhé generácie chýbalo. Ľudia v jej okolí boli učiteľkami, zdravotnými sestrami, predavačkami, sekretárkami, inštalatérmi, účtovníkmi a inžiniermi. Skrátka, nič zaujímavé. Ona snívala o práci, ktorá by ju naozaj bavila a zároveň slušne živila. O práci, vďaka ktorej by ju celkom cudzí ľudia spoznávali na ulici. Túžila ovplyvňovať verejnú mienku. A tak sa jedného dňa rozhodla, že prerazí v oblasti televíznej žurnalistiky. Čo väčšina ľudí v jej okolí považovalo za smiešný nereálny sen mladej pubertiačky sa neskôr stalo realitou. Po niekoľkoročnej drine na vysokej škole a zle platenej práci nevýraznej stážistky, Slečna O. nakoniec predsalen prerazila na televízne obrazovky. O niečo neskôr sa jej tvár prihovárala už všetkým domácnostiam. Primátor mesta, v ktorom vyrastala, ju dokonca vyhlásil za najúspešnejšieho reprezentanta mesta. Bývalí spolužiaci z nej na stretávkach po xy rokoch od stužkovej ťahali zaručené informácie zo zákulisia šoubiznisu. Aká je M. Ď. v súkromí? Je J. K. naozaj gej? Koľko plastík má E. C. naozaj? Slečna O. sa vyžívala v strede pozornosti, dokonca cítila zadosťučinenie, ale bola naozaj šťastná? Práca ju síce bavila, ale miestami ani nie. Miestami sa jej vôbec nechcelo kvôli práci vstávať z postele. Miestami jej život vôbec nedával zmysel. Jednoducho zistila, že kariéra nie je všetko. A rozhodne kariéra neznamená šťastie.

KRÁSA, ŠTÝL A CHLAP
Slečna O. veľa rozmýšľala, porovnávala sa s ostatnými, až prišla k záveru, že práve to porovnávanie ju v šťastí brzdí. Nechcela sa viac porovnávať s krajšími a úspešnejšími, chcela byť presne ako ony. Chcela mať vždy dobré vlasy, ktoré by kričali „práve idem od kaderníka“, chcela byť vždy štýlovo nahodená, aby sa aj ona pravidelne objavovala na stránkach módnej polície a vo fashion blogoch, aby sa jej kolegyne pýtali, kam chodí nakupovať, aby bola čarovná a obletovaná. Veľa peňazí investovala do nového nosa, do rôznych skrášľovacích procedúr proti vráskam, nadbytočným tukom a celulitíde, do najnovších trendov a značkových kabeliek. Presťahovala sa do lukratívneho apartmánu a predstavovala si, že žije slovenský sex v meste. Ale bola naozaj šťastná? Na krku mala tridsiatku, na nohách lodičky Jimmyho Choo, ale vedľa seba nikoho. Zrazu jej životný štýl jej prišiel rovnako trápny ako naháňanie neexistujúceho pána Božského. Na živote osamelej tridsiatničky predsa nie je nič vzrušujúce. Kým ona do seba nalieva kozmopolitany, iné ženy v jej veku možno vychovávajú budúcich Einsteinov a Matky Terezy. Prispievajú k lepšiemu životu na svete. Alebo aspoň zachovávajú ľudský rod! A tak sa Slečna O. po čase dostala zase do nového štádia, kam sa väčšinou dostane väčšina žien. Do štádia, do ktorého nás nakoniec dotlačí spoločnosť a verejná mienka.

„Šťastie vám totiž žiaden dosiahnutý cieľ neprinesie.“

LÁSKA, LÁSKA, LÁSKA
Hoci Slečna O. vždy túžila ovplyvňovať verejnú mienku, nakoniec bola sama verejnou mienkou ovplyvnená. Žena predsa môže byť naozaj šťastná iba vtedy, ak má úžasného chlapa, vzťah ako z hollywoodskych romantických filmov a rozkošné deti, ktoré raz zachránia svet. Rozhodla sa postupovať postupne. Najprv si nájde chlapa, potom s ním vytvorí ukážkový vzťah a nakoniec spoločne stvoria úžasné deti. Vytypovala si muža, aký by vo filmoch stelesňoval presne takého romantického hrdinu, o ktorom všetky ženy snívajú. Vysoký, úspešný, stabilný, zabezpečený, mužný, inteligentný, zábavný, romantický, charizmatický, fešák… Na zozname želaných vlastností sa malo vyskytovať aj slovo „neskutočne zamilovaný“, takého sa však slečne O. nepodarilo nájsť. Rozhodla sa preto, že mu so zamilovanosťou pomôže. Varila mu jeho obľúbené jedlá, pripravovala mu romantické prekvapenia, pod šatami vždy nosila luxusnú spodnú bielizeň. Skrátka, snažila sa byť tou najúžasnejšou priateľkou na svete. Lenže jej hrdina sa nie a nie zamilovať… Slečna O. nerozumela, prečo sa jej nedarí. Veď bola dokonalou partnerkou. Začala preto hľadať rady, najprv medzi kamarátkami, potom v múdrejších časopisoch a najmúdrejších svojpomocných príručkách. Od príručiek to už mala na skok k ezoterickej literatúre, a tam medzi regálmi o kadejakých tajomstvách a prítomných okamihoch nakoniec vhupla do rúk šarlatánok. Nechávala si vystaviť numerologicko-astrologické rozbory, chodila k vzťahovým koučom a investovala tisíce eur do kadejakých spirituálnych workshopov a voňavých olejčekov, ktoré jej mali pritiahnuť želaného partnera. Lenže nepritiahli. Naopak, veľmi úspešne jej vytiahli z peňaženky všetky úspory. Slečna O. sa zrazu ocitla vo fáze, keď už nemala ani dobrú prácu, ani štýl, ani chlapa, a ani peniaze. Zrazu sa musela znížiť k myšlienke, že šťastie jej naozaj môže zaručiť iba balík peňazí. Za peniaze sa dá kúpiť predsa všetko. Jedna čarodejnica dokonca verila, že aj lásku, ak investuje do poriadne drahého elixíru. Slečne O. teda neostávalo nič iné, len rýchlo nájsť spôsob ako zarobiť peniaze. A viete, ako to chodí, zúfalé ženy často robia zúfalé veci. A Slečne O. prišlo na myseľ najstaršie povolanie…

PENIAZE, HRDOSŤ A PAS
Myslíte si, že na ceste za šťastím nakoniec stratila svoju hrdosť? Nie, do lietadla s letenkou, ktorú jej kúpil Pán Z., aby sa s ňou mohol stretnúť a zabaviť, nakoniec nenasadla, ale za posledné peniaze si kúpila vlastnú letenku celkom inam. Zavrela oči, zbalila cestovnú tašku, predala auto, náhodne zapichla prstom na mape a vybrala sa do sveta. Že bude šťastie hľadať inde. Možno treba hodiť mincu do fontány di Trevi v Ríme, alebo plávať s delfínmi na Srí Lanke. Ktovie? Rozhodla sa vyskúšať všetky tipy na šťastie, ktoré ponúkal web Lonely Planet. A čuduj sa svete, naozaj fungovali. Jedz, modli sa a miluj, nie. Cestuj po svete, objavuj a miluj, to je návod na šťastie, ktorý naozaj funguje, zapísala si Slečna O. do svojho denníka. Túlavé topánky majú totiž zvláštnu moc. Dovedú vás na miesta, kde ľuďom bijú srdcia pre iné dôvody, kde sa v exotických hlavách rodia iné myšlienky, kde sa oslobodíte od všetkých vzorcov, ktoré vás doteraz ovplyvňovali. Od médií, ktoré vás celý život presviedčali, že musíte byť krásna. Od okolia, ktoré vám vtĺkalo do hlavy, že sa treba vydať a porodiť. Od úspešných idolov, ktorí vám klamali, že kariéra a peniaze sú dobrý základ. Od múdrych hláv, ktoré popri dobre mienených radách zabudli dodať, že
niektoré lekcie nemožno preskočiť, že život si treba najprv odžiť…

„Šťastie je milovať a rešpektovať svoj život taký, aký je.“

village-1208265

CESTOVNÝ  LÍSTOK
Ak sa rovnako ako Slečna O. zmietate v nedokonalom živote, choďte. Choďte preč od všetkých vonkajších záležitostí, na ktorých vraj šťastie záleží, a choďte ho hľadať vo svojom vnútri. Ak je to potrebné, pokojne choďte hľadať aj do sveta. To, čo je tam vonku, je nakoniec aj tam vnútri. Tak to choďte objaviť. Nevyhovárajte sa, že na cestovanie nie sú peniaze. Všetky dôvody, ktoré vám bránia nabrať odvahu, sú len hlúpe výhovorky. Internet je plný rád ako cestovať s nízkym rozpočtom. Ako cestovať, spoznávať a  pracovať zároveň. Stačí si vybrať, ktorá možnosť vám sedí najviac. Hlavne konečne vyjdite z komfortnej zóny, ktorá sa volá istota, hoci s istotou nemá nič spoločné. Samozrejme, šťastie sa dá dosiahnuť aj bez cestovania. Cestovanie je nakoniec len pomôcka. Ale začnite už teraz. Nečakajte, že budete šťastní, až keď doštudujete, keď si nájdete dobrú prácu, zarobíte na auto či byt, schudnete, keď sa oženíte/vydáte, privediete na svet deti alebo až keď deti vyrastú a začnú sa živiť samé, keď pôjdete na dôchodok… Šťastie by vám totiž mohlo veľmi nečakane uniknúť pomedzi prsty. Šťastie vám totiž žiaden dosiahnutý cieľ neprinesie. Nechápete? Šťastie nie je cieľ, ale samotná cesta… Šťastie neznamená byť milovaní, žiadaní, obletovaní, úspešní či rešpektovaní. Šťastie je milovať a rešpektovať svoj život taký, aký je. A ak sa napriek všetkému úsiliu byť šťastní, vo vás stále objavuje ten pocit večnej nespokojnosti, zoberte to pozitívne. Nie ako nevďačnosť k životu, ktorý vám bol pridelený, ale ako hnaciu silu, ktorá vás bude poháňať ďalej. Nenechá vás stagnovať na jednom mieste, rozšíri vám obzory a ukáže, na koľko nespočetne veľa spôsobov je možné byť šťastnými. Šťastie je cesta! A ešte jedna malá pomôcka: Ak veríte vo svoje šťastie, život vám vždy prihrá do cesty tých správnych ľudí, ktorí vás posunú ďalej…

text Zuzana Greizingerová
foto Pixabay

Diskusia