PRAVDA O TEBE

ČLOVEK.
Prídeš na svet, nadýchneš sa,
otvoríš oči a zasa ich zatvoríš. A potom
zasa pomaly opatrne otvoríš a s každým
otvorením a zatvorením zabúdaš KTO SI
a prečo si sem prišiel. A máš celý život na
to, aby si si znovu spomenul.
Potrebuješ ideálne podmienky. Potrebuješ
lásku. Potrebuješ sa cítiť bezpodmienečne
milovaný a v bezpečí. Ale je veľmi
veľká pravdepodobnosť, že si si vybral
úplne inú cestu. Že nedostaneš to, čo potrebuješ.
Pre istotu, aby si to nemal jednoduché.
Keď budeš plakať, nebude tam nikto, kto
by mal čas zobrať ťa do náručia. Keď budeš
naťahovať ruky, nikto si ťa nevšimne.
Keď budeš volať, často sa nikto neotočí,
nikto nepríde. Budeš často počuť mamu
a otca ako sa hádajú a začneš sa cítiť vinný
za ich vlastné drámy. A budeš sa cítiť sám.
Aj keď budeš sedieť v triede plnej spolužiakov,
budeš sám. Aj keď sa po prvý raz
zaľúbiš, budeš tak zvláštne nelogicky sám.
Aj keď sa mama s otcom rozvedú a budú
zrazu mať na teba viac času, budeš sám. Aj
keď budeš na planéte plnej ľudí ako si ty,
budeš sa cítiť sám. A keď sa pozrieš do zrkadla,
bude tvoj pocit samoty nekonečný.
Ešte nevieš KTO SI a prečo si sem prišiel.
Začínaš však chápať princíp hry. Začínaš
chápať, kedy dostaneš aspoň trochu to, čo
potrebuješ. Keď si dobrý, poslušný, majú
ťa radi. Keď nekričíš, nedupeš, neskáčeš,
neutekáš ďaleko, správaš sa podľa pravidiel,
držíš sa pekne za ruku, veľa papáš,
hovoríš áno, nosíš samé jednotky, medaily,
diplomy, úspechy, podávaš výkony,
stále ťa chvália. Je jedno, že toto nie si ty,
aj tak presne nevieš KTO SI. Vieš len, že
o chvíľu budeš dospelý a musíš sa rýchlo
rozhodnúť kým chceš byť.
Tvoje vlastné drámy vystriedajú drámy
tvojich rodičov. Ustupuješ, len aby si nikomu
neublížil. Snažíš sa byť vo všetkom
dokonalý. Vydržať v niečom, v čom nie si
šťastný. Posúvaš svoje hranice, dovoľuješ
ostatným zraňovať ťa a robiť veci, ktoré
nie sú v poriadku, len aby si nezostal sám.
Dovolíš ľuďom, aby na teba kričali, aby sa
vysmievali tomu, ako vyzeráš, aby ti určovali
ako sa máš cítiť. A vnútri teba rastie
zlosť a nenávisť obrátená smerom do zrkadla.
Musíš sa rýchlo rozhodnúť, kým chceš
byť…
Ale až keď prídeš o všetko, na čom si ľpel,
keď zostaneš na kolenách a máš pocit, že
už nemáš nič, žiadny dôvod byť, zhlboka
sa nadýchneš, zatvoríš oči a znovu ich
otvoríš, a s každým otvorením a zatvorením,
nádychom a výdychom si začneš spomínať
na to, KTO SI a prečo si sem prišiel.
Pochopíš, že tí najsúcitnejší ľudia nemajú
žiadne hranice, ktorými by sa chránili,
a začneš si ich postupne znovu budovať.
Prvým láskyplným, nahlas vysloveným
,,NIE” z teba spadnú putá a ty sa oslobodíš.
Pochopíš, že tí najinšpiratívnejší ľudia to
nikdy nemali v živote jednoduché. Že nemali
ideálne podmienky. A začneš hrdo
ukazovať každú svoju jazvu, vrásku, nedokonalosť
a autentickú slzu.
Pochopíš, že potrebuješ lásku, ale vieš si
ju dať sám.
Pochopíš, že nemusíš hrať žiadne hry,
len byť tým, kým si, v tej najúprimnejšej
pravde.
ČLOVEK.
A to je presne, to, prečo si sem prišiel.
Pochopiť, že nie si sám.
Že máš sám seba.
A máš skoro celý život na to, aby si na to
nezabudol…

TEXT Vlastina Kounická Svátková

VLASTINA KOUNICKÁ SVÁTKOVÁ
Žena zamilovaná do života, herečka,
mama 3 synov, zberateľka pokladov
a krásnych spomienok, žijúca naplno
a intenzívne, majiteľka značky
šperkov ADORE, spisovateľka,
ambasádorka Anabell… trebárs.

Diskusia