Prijmete tento článok?

( krátka rozprava o prijatí … na objednávku)
Je zvláštne, že ma poprosili napísať niečo o prijatí akurát v období, keď nie som v tejto “disciplíne“ majsterkou.  V každom prípade jedno viem – zažila som stavy úplného prijatia a je to skvelé. Keď človek nežije v prijatí, tak sa “škube“…. konkrétne životu v jeho rukách….ako hovorí jedna moja obľúbená česká známa.

To že prijatie neznamená nechať si skákať po hlave asi viete. Že to nie je pasivita ste už asi tiež počuli. Skúsim teda tento všade dostupný základ moderného “osobnostného rastu“ podčiarknuť  vlastnou skúsenosťou. Napríklad vo vzťahu. Sledujem veľa žien, ktoré sú nespokojné so svojim partnerom. Roky sú schopné sa sťažovať, rozchádzať a schádzať a čakať na jeho zázračnú zmenu. To že žijú s na mieru ušitou lekciou tiež nemusíme na tomto mieste asi  vysvetľovať. Že keď ju nepochopia a nezačnú od seba, tak sa v nej budú motať donekonečna. Prípadne , iný skvelý spôsob ako “úspešne“ zatočiť so vzťahovou lekciou je nič nepochopiť, neprijať partnera aký je, rozísť sa s ním a v priebehu krátkeho času si začať s niekým podobným, prípadne horším, lebo vtedy zvyknú lekcie pritvrdiť. Tomu sa hovorí – vstúpiť vo vzťahoch do tej istej rieky….a vôbec to nemusí byť s tým istým človekom. Stačí ta istá nepochopená lekcia v inom tele s iným tetovaním a inými manipulačnými technikami. A čo je teda začiatkom každého pochopenia? Prijatie. Prijatie nie je pasívne. Naopak ! Je to nutný začiatok každej úspešnej aktivity.

Pokračovanie článku tu https://lav.sk/prijmete-tento-clanok/

Adela Vinczeová

O autorke
Rozhlasová a televízna moderátorka
v súčasnosti okrem iného moderuje
svoju talkšou Trochu inak v Slovenskom
národnom divadle, do ktorej
si pozýva hostí výnimočných svojou
originalitou. Na rádiu Slovensko
uvádza reláciu Spojky a pravidelne
prispieva do Hospodárskych novín.
foto: Daniela Matušková

Rozhovor s Evelyn Benčičovou

Má tvár anjela – aj keď chodí zahalená do čiernej –,
vek a status vysokoškoláčky, ostro kontrastujúci
s dušou zrelého človeka. Život fotografky Evelyn
Benčičovej je plný krásnych paradoxov, hmotných aj
nehmotných obrazov ukrývajúcich v sebe neuveriteľnú
silu a zároveň akúsi ľudskú krehkosť.

Patrí medzi tvorcov, ktorí pracujú viac intuitívne než technicky.
Formálne pravidlá fotografie ju nezaujímajú. Sústreďuje
sa skôr na emócie, ktoré dokážu v ľuďoch vzbudiť. Dôkazom toho,
že tento jej prístup prináša výsledok, čo ľudí chytá za srdce, je
(okrem iného aj) fakt, že už dnes v jej životopise nájdete kopec
klientov, ktorých mená sú považované za synonymum úspechu.
Gucci, Frieze, Nehera, Berghain, Kunsthalle Basel a Institute for
Molecular Biotechnology in Vienna. Napriek tomu o sebe nerada
hovorí v spojitosti so slovom „úspešná“ a cíti sa ako bežný človek,
jedna z nás, len maximálne ponorená do toho, čo miluje. Do fotografie
a do života. Ten mohol vyzerať aj celkom inak. Keď sa jej
v šiestich rokoch začal kaziť zrak, musela totiž nosiť veľmi silné
dioptrie. V tomto období sa zrodila jej úžasná schopnosť intenzívneho
pozorovania a bezhraničnej predstavivosti. Po operácii
očí sa však rozhodla, že to, čo sa jej zrazu ukázalo v jasnom svetle,
musí zvečniť. A už sa nezastavila.

Viac v tlačenej verzii LÁV
VIII.
Text Andrea Konečná Gažová, foto Peter Spurný


Diskusia

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.