ODHOĎME STRACH, Buďme sebou

Je to naše svetlo, nie naša temnota, čo nás tak znepokojuje. Naším najväčším strachom je, že by sme mohli byť nesmierne mocní…
Marianne Williamson

Naším najväčším strachom je, že to budeme už len… my… Pretože byť sám sebou vyžaduje od nás… všetko! Byť sebou znamená uvidieť a nechať za sebou to, čo bolo klamstvom, ilúziou, večne sa opakujúcim kompromisom. Čím sme sa sami so sebou jednali ako na bazáre, rozmieňali sa, kšeftovali, behali po lunaparku plnom svetielok, cukrovej vaty a zháňali to sladké potľapkanie po pleci, prijatie, pochvalu. Za to, že nejako sme. Všetkým možným. Len nie… sebou… Byť sebou je strhnúť to všetko. Čo bolo tesné, dusilo nás, čo z nás robilo len smutných klaunov v maškaráde. Nechať to všetko veľkej práčke života, a už sa neobzerať… Byť sebou znamená nastaviť svetu svoju tvár pod svetlom. Svetlom slnka. So všetkým. S jazvami, bolesťami, vráskami… s holou pravdou. A vierou, že slnko lieči… Byť sebou znamená už sa nikdy nevyhovárať na druhého. Neobviňovať nepriazeň osudu, zlých ľudí, smolu, prekliatie, čas, gény, okolnosti, únavu, nepochopenie, svet, Boha, vesmír. Nehľadať ten vesmír v druhých, a nájsť ho konečne v sebe… Byť sebou znamená vedieť o svojej sile a podeliť sa o svoju silu. Neobracať ju proti sebe. Oslobodiť ju zo slonovinovej veže, kde sme jej sto rokov česali zlaté vlasy a nechali ju pomaly zomierať… Pustiť ju! A uvidieť, akou chce byť. Na čo sa premení, čím vystúpi na scénu sveta, aby bol o máčny mak krajší. Tancom, smiechom, liečením, dotykom, slovom, štetcom, tehlou, ideou, rozprávkou, radosťou, koláčom, objavením novej hviezdy… Bytím… Byť sebou znamená dovoliť tomu prúdu, nech sa naplno rozbehne a unesie nás tam, kde sme vždy mali byť… Byť sebou znamená, že to tiché, večné a nástojčivé dumdum v našej hrudi konfrontujeme s celým svetom. A že aj v priamom prenose uvidíme, koľkí z nášho doterajšieho života túto melódiu srdca neunesú. Ale my to unesieme. Aj keď budeme možno odsúdení. Nepochopení. Podchvíľou osamelí. Budeme priehľadní. Skúšaní. Neukrytí. Vystavení. A slobodní…. Byť sebou je jasne sa rozhodnúť, čoho sa viem v živote vzdať. Akého načančaného pohodlia a istôt. A zmierenie sa s tým, že tú pravú istotu a pohodlie držíme vždy úplne na dosah, vo vlastnom náručí. Keď sami seba konečne objímeme… Byť sebou je prestať konečne veriť, že sme svätí a máme vždy pravdu. Lebo nie, nie sme, a lebo nie, nemáme. Žijeme tu, na Zemi, a učíme sa a rastieme aj tým, že ublížime, a tým, že si necháme ublížiť. Tým, že stokrát vyslo
via naše pery slovo prepáč, až kým to konečne myslia úprimne. A stokrát slovo odpúšťam ti, až kým tomu konečne uverí aj srdce… Byť sebou znamená mať zablatené tenisky. Lebo musíte bežať tam, kde iní neboli. A strapaté vlasy. Lebo musíte pokúšať vietor, aby vás naučil lietať. Byť sebou je byť úplne sám, vo všetkých a so všetkými. Jed aj protijed. Byť sebou je život… Byť sebou znamená niekedy aj byť na barikádach a pozerať do očí ohňu. Byť sebou znamená niesť bradu vysoko, keď nás chceli pokoriť, mať prsia vystreté, keď chceli udrieť, a pohľad namierený dopredu, keď nás chceli rozplakať. Byť sebou znamená zvoliť si jasné áno a jasné nie. A nenechať sa strachom vmanévrovať niekam medzi. Byť sebou znamená pripustiť, že všetko môže byť aj celkom inak. Že môžeme vidieť viac ako vidia naše oči, počuť viac ako počujú naše uši. Že zvládneme viac ako sme kedy verili a dúfali. Že cesta nikdy nekončí… Byť sebou znamená stáť pod refl ektorom, nie ukrývať sa v tieni nejasností. Byť sebou znamená uznať svoje prehry, omyly, sklamania, straty a pády. A potom uznať všetku svoju silu. Krásu. Svetlo. Zažať konečne… Byť sebou je rehoľa. Vyberte si ju. Ale buďte si istí, že ste dosť odvážni, dosť dobrodružní a dosť pokorní na všetky tie obete, prekážky, námahu, divokosť, prekvapenia a výzvy, ktoré sa vám budú hrnúť do života. Vyberte si ju. Ale buďte si istí, že sa už tejto cesty nikdy nevzdáte, neotočíte sa späť a nevymeníte vône divokého lesa za nič na svete…

text Alexandra Tinková

Diskusia