MINIMALIZMUS – AKO VLASTNIŤ LEN TO NAJDÔLEŽITEJŠIE

Krátko po tridsaťpäťke mi začalo prekážať množstvo vecí, ktoré som okolo seba počas života nazhromaždila. Nemala som priestor na vnútorné zmeny, ktorými som potrebovala prejsť. Chcela som dať zbohom obavám, strachu a traumám z detstva. Túžila sa nadýchnuť. Žiť odznova. Tu, teraz. Naplno a s láskou.

Všetko to začalo v momente, keď som nechtiac našla v skrini vysoký štós bankových výpisov. Datovaných rokom 2002. Hneď vedľa nich ležala plná škatuľa listov zo školských čias. Skriptá z vysokej školy. Ba dokonca tam boli aj videokazety, ktoré som si mohla (ne)prehrať už len v pokazenom videoprehrávači. Hoci mi kedysi stačilo vyhádzať zopár vecí a trochu byt a svoju dušu prevzdušniť, tentoraz som cítila, že zmena musí byť väčšia. Že potrebujem dať toho preč oveľa viac… Uľavilo sa mi až neskôr, keď som objavila stránku www.theminimalists.com. Teda lepšie povedané, keď som ju prečítala a začala meniť svoj život. Je o dvoch vskutku zaujímavých chlapíkoch – Ryanovi Nicodemusovi a Joshuovi Fieldsovi Millburnovi, ktorí sa začali venovať minimalizmu. Životnému štýlu, ktorý podľa nich pomáha ľuďom nachádzať cestu k  slobode tým, že neprikladajú majetku väčší význam ako láske, zdraviu, vzťahom, vášňam či osobnému rastu. Ryanova cesta k minimalizmu začala v období, keď sa cítil byť skutočne na dne. Hoci ako vraví, žil svoj americký sen.

AK NA TO IDETE POMALY,
VECÍ SA ZBAVUJETE VEČNE.

Potom si všimol, že jeho najlepší kamarát Joshua je šťastný aj napriek tomu, že mu v jednom mesiaci zomrela matka a rozviedol sa so svojou ženou. Zvedavý začal po jeho tajomstve pátrať. Vraj začal žiť viac zmysluplne, bez toho, aby vlastnil veľa, a to ho zaujalo. Preto Joshuu požiadal o pomoc. Nechcel však tráviť čas triedením svojich vecí a tak nástojil, aby prišiel s rýchlym a bezbolestným riešením. Jedného dňa zorganizovali „baliacu žúrku“ a zbalili všetky Ryanove veci do škatúľ. Po mesiaci si nechal len veci, ktoré za uplynulý mesiac použil. Zvyšok rozdal a  rozpredal. Joshua Fields Millburn a jeho stoický prístup k životu je pre mňa osobne nesmierne inšpirujúci. Navyše rád experimentuje. Skúšal žiť dva mesiace bez internetu, následne bez telefónu a rok bez kupovania čohokoľvek materiálneho. Nemá televíziu. A žije bez toho toho, aby mal ciele. Ja mám experimenty rada. Sú pre mňa úžasným dobrodružstvom. Hlavne také, ktoré ma prinútia samu seba lepšie spoznať. Som tá, ktorá má momentálne tri či štyri zoznamy úloh. Pracovný, Osobný, Víkendový, Cestovateľský. Žiť bez nich ma fakt láka. Potom vstúpila do môjho života kniha o kúzelnom upratovaní od Marie Kondo. No kúzelnom. Jej prístup k poriadku a organizácii je fakt radikálny. Podľa Marie Kondo je neefektívne upratovanie také, ktoré sa deje postupne a nie naraz. Trvá vraj večne a je to nikdy nekončiaci sa proces. Jeden deň začnete, druhý sa unavíte, stratíte nadšenie a potom už zase len zbierate a veci sa vám kopia. Kondo tvrdí, že alfou a omegou je správny postup. Najskôr vyhadzovať a potom upratovať. Dokonca má svoj systém skladania oblečenia a ponožiek. Žiadne komíny tričiek a svetríkov v skrini, žiadne zrolované alebo dokonca pouzlené guče ponožiek. Marie je Japonka a tí, ako vieme, žijú v malých kuticiach. To sa im potom upratuje. Ja žijem v poschodovom rodinnom dome so štyrmi izbami a veľkou pivnicou. Predstava upratať prepchatý dom naraz ma nijako nelákala. Tak som chcela obabrať systém. Mnohé príručky nás učia, že ak si veľký projekt rozvrhneme do menších krokov, je väčší predpoklad, že ho úspešne dokončíme. Ako môže niečo také pani Kondo vôbec rozporovať?! Celý proces som si rozkrokovala. Preto ten Víkendový zoznam. Preto sa v rámci Pracovného zoznamu objavujú v poslednom čase aj dve či tri položky o triedení e-mailov, rušení priečinkov alebo mazaní súborov. Naozaj potrebujem všetky verzie pripravovaných dokumentov?! Upratovacie manévre neprežila ani bohato ozdobená nástenka a preplnené zásuvky plné pokladov. Za posledné dva roky som nazbierala v záložke „obľúbené“ hojné množstvo blogov a webových stránok. Poznáte to, pre niečo sa nadchnete, začnete gúgliť a ani sa nenazdáte máte zrazu toľko odkazov, že priečinok radšej už ani neotvárate. Vymazala som všetky, ktoré som v poslednom čase, alebo nikdy neotvorila. A znovuobjavila niektoré, ktoré som v tej hŕbe stratila. Namiesto čítania článkov radšej otváram online kurzy alebo krátke náučné videá a vzdelávam sa. Niekedy vám pomôže aj sám život. Vymažete si omylom súbor so siahodlhým listom. Bez toho, aby ste mali šancu ním prejsť. Alebo si vymažete všetky nahrávky seriálov a fi lmov, ktoré sa dlho odhodlávate si pozrieť. A chýbajú mi? Nie. Pretože všetko je dnes predsa na webe! Nakoniec tá múdra Kondo mala pravdu. Ak na to idete pomaly, vecí sa zbavujete večne. Stále mám pocit, že je okolo mňa toho neznesiteľne veľa. Zmeny prichádzajú, no pomaly. Upratovanie je istým spôsobom meditácia. Hľadanie samého seba. Máte pocit, že potrebujete tie vrstvy šúpať postupne. Bojíte sa obnažiť naraz a úplne. Vrstvy znamenajú ochranu. Pohodlie. Znamenajú hradby, za ktoré sa dá skryť vlastná zraniteľnosť. V prázdnej izbe ste zrazu sami so sebou. Takí akí ste. Nič, čo vás spája s minulosťou. Alebo niečo, čo by sa mohlo hodiť do budúcnosti. A toto je život, ktorý chcem žiť. Odteraz. Od tejto chvíle.
Minimalizmus nie je o zbavení sa všetkého materiálneho a o tom ako mať menej a menej. Skôr je o zbavení sa všetkého zbytočného a o tom, ako vytvoriť priestor pre viac a viac. Pre viac vášne. Viac zážitkov. Viac emócií. Viac LÁSKY.

text Michaela Fuleková
foto theminimalists.com

Diskusia