Matka Zem, hodnota nás všetkých

Naša planéta, naša budúcnosť. Pochádzame z nej všetci, tak ako aj všetko okolo nás. Málokto ju však hodnotí tak vysoko, veď tu predsa vždy bola, je a bude.Ak ju však neposunieme v rebríčku našich pomyselných hodnôt na prednejšie miesta, môžu ostatné priority stratiť zmysel…

Sedem a pol miliárd obyvateľov na jednu malú planétu. Tu netreba žiadne konšpiračné teórie, stačí jednoduchá matematika. Kým populácia rastie, z lesov, pôdy, potravín či nerastných zdrojov ubúda. A súčasným životným štýlom to našej matke Zemi vôbec neuľahčujeme. To, čo ako ľudstvo páchame na životnom prostredí, je však iba zrkadlom k tomu, čo páchame na sebe samých a voči svojim blížnym. Kupujeme nové drahé autá, kým staršia pani od susedov nemá na lieky. Vyhadzujeme jedlo, ktoré nevládzeme zjesť, kým na druhej strane sveta ľudia hladujú. Berieme, ale nevraciame späť. Pozorujeme, ako sa celý systém rúti do záhuby a čakáme, kto to príde opraviť… Avšak kľúč k riešeniu nenájdeme nikde inde, než vo vlastných rukách. Našťastie, existujú spoločnosti a ľudia, ktorí sa prestali len prizerať so založenými rukami a prichádzajú s nápadmi ako spraviť tento svet lepším a prosperujúcim miestom. Je na nás, na ktorú stranu sa pridáme…

Cirkulárna ekonomika

Švédsky politik, vedec a futurológ Anders Wijkman napríklad predstavuje nový systém ekonomiky, ktorý v niektorých vyspelejších krajinách pomaly začal nahrádzať ten súčasný. Ako hovorí vedec, ide o systém, ktorý čoskoro budeme poznať všetci. Budeme musieť. Súčasný konzumný spôsob života je totiž zameraný na predaj a príjem, ale k dôsledkom na životné prostredie sa stavia bezohľadne, akoby neexistovali zajtrajšky. Autá, elektronika, oblečenie, prakticky všetko sa dnes vyrába tak, aby sme to do dvoch rokov vymenili za nové, lepšie, modernejšie. Nerastné suroviny však dochádzajú, vzduch znečisťujeme tak, že v preplnených mestách ako je Peking a Dillí sa už pomaly ani nedá dýchať, meníme klimatické podmienky a navyše vytvárame strašné množstvo odpadu. To, že nám odpad každý týždeň niekto odvezie ďaleko z dohľadu, neznamená, že sa všetky tie vrecia nekopia niekde inde. Vynásobme si kilá odpadu, ktorý vyprodukujeme denne, s počtom dní v roku a počtom obyvateľov na tejto planéte a zistíme, že nemusí trvať dlho a na Zem sa všetci nevojdeme. Cieľom cirkulárnej ekonomiky je veci používať opakovane a vyrábať menej tých nových, zaistiť, aby sa materiály využívali čo najdlhšie, kolovali z ruky do ruky, a nie sa iba vyhadzovali a spaľovali.

Vyhodiť a spáliť

Najviac znečisťujeme planétu stavebníctvom. Z neho vychádza až 20 percent odpadu. Výroba stavebného materiálu vyžaduje obrovské množstvo surovín, ako je oceľ, cement, hliník, ropa a plyn, ktoré sa musia vyťažiť zo zeme. Riešením by malo byť efektívnejšie využívanie zdrojov. Príklad: Na to, aby sa vyťažil hliník, spotrebujeme 100 percent energie, ak ho však získame z použitej plechovky, spotrebujeme len 5 percent energie. V súčasnosti sa však na recykláciu stále využíva len minimálna časť, pretože pre zvyšok zatiaľ neexistuje jednotné spracovanie. Firmy by pritom mali mať záujem na tom, aby rozbitú či použitú vec získali späť. Niektoré elektronické firmy už síce začali za staré prístroje ponúkať zľavy na nové. Bohužiaľ, z tých starých si však vezmú len meď a zlato, všetko ostatné sa spaľuje. Výnimkou nie je ani textilný priemysel. Na svete sa vyprodukuje približne sto ton textílií, ale použije sa len polovica. Zvyšok sa buď rozdrví alebo spáli.

Mnohí vlastníme autá, ale odhadom ich používame iba 5 percent ich času. Zvyšný čas len tak niekde stoja. Zvykli sme si na systém, pri ktorom si ničíme planétu pre výrobu niečoho, čo nakoniec nepoužívame alebo vyhodíme. Cirkulárna ekonomika podporuje lepšie využívanie vecí, predĺženie ich životnosti, recykláciu a údržbu. Ide o nový systém, v ktorom sa veci prioritne nenakupujú, ale prenajímajú.

Z teórie do praxe

V niektorých európskych krajinách, napríklad vo Švédsku, začala automobilová spoločnosť BMW používať aplikáciu, vďaka ktorej si zákazník vyhľadá najbližšie voľné auto v okolí, za poplatok dostane kód, ktorým si vozidlo odomkne, a odvezie sa kam potrebuje. Auto je vybavené GPS systémom, ktoré kontroluje jeho jazdu. Takisto textilný gigant H&M zavádza vo Švédsku systém prenajímania. Môžete si napríklad prenajať šaty alebo sako. Načo ich mať doma, keď si ich na seba plánujete vziať len raz. V Štokholme existujú reštaurácie, kde ľudia platia za jedlo podľa váhy. Tým sa reštauráciám zmenšuje odpad. Keď ľudia musia zaplatiť i za to, čo nezjedia, vyberajú si menšie porcie. Kodaň v Dánsku napríklad zákonmi a verejným poriadkom uprednostňuje cyklistov pred šoférmi. Vďaka tomu sa za 20 rokov mesto stalo metropolou cyklistov, v uliciach je čistejší vzduch, menej hluku a oveľa bezpečnejšie.

Rýchla móda

Súčasný módny marketing je najmä o rýchlej spotrebe. Predstavuje módu ako záležitosť na niekoľko týždňov a oblečenie ako čisto spotrebnú vec. Modely sú šité tak, aby dlho nevydržali a aj štýlovo veľmi rýchlo zastarávajú. Zásadne sa neukazuje kontext, v akom móda vzniká. Zákazník stráca prehľad o tom, aká je reálna hodnota veci, kto ju vyrobil, z čoho, odkiaľ a kam cestovala. Je to dané aj geografickou vzdialenosťou tovární. Pre bežného človeka je zložité vcítiť sa do situácie a pochopiť jej dôsledky. Keďže sa bavlna nepestuje pod našimi oknami, nevidíme, ako dokáže zdevastovať prírodu i ľudské životy. Ázijské fabriky, kde ľudia pracujú v neľudských podmienkach za minimálne mzdy, sú ďaleko. Svetové reťazce zase túto skutočnosť prehliadajú, pretože bez vykorisťovania tých, ktorí ju vyrábajú, by ich biznis postavený na extrémne nízkej cene skrátka nefungoval. Na nákupy vo veľkom objeme je totiž nízka cena potrebná. Avšak nízku cenu zákonite sprevádza nízka kvalita i trvanlivosť. Nízka trvanlivosť spolu s ďalšou zmenou trendu zase dovedú zákazníka k ďalším nákupom. Peniaze sa točia v obehu…

Pomalá móda

Našťastie, ako protiklad k súčasným trendom, sa na svet prediera aj tzv. „slow fashion“ pomalá móda, ktorá je citlivá k životnému prostrediu a etická voči zamestnancom textilného priemyslu. Pomalá móda podporuje nakupovanie z lokálnych zdrojov, v second handoch či v alternatívnych obchodoch. Vznikajú značky, ktoré vyrábajú veci vo fair trade fabrikách a z ekomateriálov. K pomalej móde sa viaže i koncept „cost per wear“ alebo CPW. Spočítame si, koľkokrát sme ktorú vec mali na sebe a tým číslom vydelíme pôvodnú cenu. Ďalším konceptom je tzv. „capsule wardrobe“, ktorý za optimálne množstvo na vytvorenie funkčného šatníka uvádza 30 kusov oblečenia (spodná bielizeň či ponožky sa nerátajú). Všeobecným cieľom každého konceptu pomalej módy je návrat ku kvalite, poznať hodnotu vecí, ktoré nosíme, vybudovanie si osobitého štýlu a nakupovať oblečenie menej často, ale zato s väčšou prípravou a radosťou.

Svet bez plastov

Plasty sú dnes všade okolo nás. Kto nevidel obrovský plastový umelý ostrov v oceáne alebo nikdy nebol na skládke odpadu, nevie si predstaviť, koľko plastu sa vlastne na Zemi nachádza. Trvá desiatky rokov, kým sa plast v prírode samovoľne rozloží. Pritom plast obsahuje nebezpečné chemické látky, ktoré sa dostávajú spätne k nám potravinovým reťazcom. Tieto škodlivé látky absorbuje pôda, na ktorej pestujeme, dostávajú sa do tiel živočíchov, ktoré konzumujeme. Francúzsko spravilo odvážny krok vpred v boji proti plastom, keď v roku 2015 ako súčasť plánu Energetický pochod k zelenému rastu prijalo zákon, ktorý zakazuje používanie plastových príborov, pohárov, tanierov aj plastových vrecúšok. Podľa zákona majú producenti a spoločnosti, ktoré plasty využívajú, čas do roku 2020, keď budú musieť preukázať, že plast pri výrobe ani balení potravín nepoužívajú. Budú musieť dokázať, že ich výrobky sú vyrábané ekologicky a pomocou biologických materiálov, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu a najmä také, čo sa budú dať recyklovať… V iných krajinách začína byť aspoň populárny fenomén bezobalového obchodu. V takýchto obchodoch predajcovia balia zákazníkom tovar do papierových alebo látkových vreciek, prípadne zákazník dostane tovar do vlastných tašiek, ktoré si prinesie so sebou.

Zelené mestá

Na svete začínajú doslova rásť mestá a obce, pre ktoré budúcnosť planéty nemá zanedbateľnú hodnotu. Príkladom je prvá sebestačná dedinka ReGen Village, ktorá rastie neďaleko Amsterdamu. Jej obyvatelia budú mať vedľa domu záhradku, vyrobia si vlastnú energiu a tiež spracujú odpad. Energiu obce zaistí spojenie obnoviteľných zdrojov, v oblasti bude stáť solárna, veterná, geotermálna elektráreň, aj elektráreň na biomasu. Nekompostovateľný odpad sa bude používať na výrobu bioplynu, ktorý sa využije napríklad na ohrev vody. Špeciálny systém bude takisto využívať zber dažďovej vody na zavlažovanie pôdy. Prvá ReGen štvrť má vyrásť na kraji holandského mestečka Almere, ale ďalšie projekty sú plánované aj vo Švédsku, Dánsku, Nórsku a Nemecku. Takisto vo Švajčiarsku sa už jedno mesto stihlo premeniť na jednu veľkú záhradu. Les Avanchets v kantóne Ženeva sa prezentuje ako jedno z najzelenších miest na svete. Každý obyvateľ tu niečo pestuje buď vo svojej záhrade alebo aspoň na terase či balkóne. Pestovať učia aj svoje deti a vypestované plodiny si obyvatelia medzi sebou priateľsky delia alebo vymieňajú. V Austrálii na predmestí Melbourne sa zase začali rozvíjať plány prvého solárneho mesta na svete s príznačným názvom „Tesla town“. Všetky domy tohto mesta majú mať solárnu strechu a majú byť vybavené energeticky úspornými spotrebičmi. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí budú v novom meste bývať, minú až o 43 percent menej vody a vyprodukujú až o 80 menej odpadu. Na severe Číny pri meste Liuzhou sa zase začali práce na prvom lesnom veľkomeste. Mesto budúcnosti bude využívať obnoviteľné zdroje energie, bytové komplexy budú vytŕčať spomedzi viac ako milióna rôznych rastlín a 40 000 stromov. Priestor medzi nimi vyplnia obrovské zelené trávnaté plochy. Rastlinami budú dokonca pokryté aj budovy. Toto množstvo zelene totiž dokáže hotové zázraky. Zelená pokrývka takého rozsahu dokáže pohltiť ako špongia až 10 000 tón oxidu uhoľnatého a 57 tón znečisťujúcich látok v priebehu jedného roka. Okrem toho také mesto vyprodukuje až 900 ton kyslíka.

Svet má šancu posunúť sa správnym smerom. Čo však môžeme robiť my bežní ľudia, ktorí nemáme nadanie na plánovanie veľkých zelených projektov? Môžeme sa inšpirovať. Menej spotrebúvať. Viac si požičiavať. Nevyhadzovať toľko a triediť odpad. Recyklovať. Nevyhadzovať jedlo. Tlačiť na politikov. Nakupovať menej, ale kvalitne. Začať pestovať. Sadiť stromy. Chovať včely. Otvoriť bazár s nenoseným oblečením. Sledovať etikety. Nenosiť nákupy v plastových vreckách ale nosiť si do obchodu vlastnú tašku. Vytiahnuť von namiesto auta bicykel. Možností je veľa…

text Zuzana Greizingerová   foto red

Diskusia