Nie som dobrá v koncoch. Dalo by
sa povedať, že sa doslova ocitám
v koncoch, ak mám niečo ukončiť. Som
totiž dobre vychované dievča a tak, spravidla
zo súcitu, vydržím oveľa viac než
ostatní. Dokážem neskutočne dlho trpieť
a obhrýzať si najprv spodnú a potom aj
vrchnú peru, postupne prechádzam na
vnútornú stranu úst až kým sa z toho
úplne nezbláznim. Prichádzajú bezsenné
noci, vnútorné diskusie, tabuľky „pre
a proti“ a nekonečné zvažovanie najlepšieho
variantu konca. Nakoniec som
postavená pred hotovú vec. Cítim sa ako
králik, ktorému práve s nadšením oznámili,
že sa z neho stane nedeľný obed. Už
niet kam utiecť. Nadýchnem sa, začnem
sa potiť ako blázon, a celkom potichu
poviem ,,no tak to teda skončime”.
(PAUZA)… Mám ťa fakt rada. Vážim si
ťa. Dávaj na seba pozor. Drž sa. Zmôžem
sa na posledné presvedčivé vyznanie
a potom energicky plesnem dverami
na taxíku.
Konce sú ťažké, ale občas aj sladké.
Posledný výdych ťažkého vzduchu
a nádych…
Sloboda.
Raz sa mi sníval sen o tom, ako som
neprežila autohaváriu.
Opustila som svoje telo a bola som
odrazu ľahká ako pierko.
Vznášala som sa nad kolónami
blikajúcich áut a veselo som im z výšky
mávala.
Bola som totálne mŕtva… ale absolútne
spokojná.
Koniec je sloboda.

JANA KIRSCHNER, SPEVÁČKA

Diskusia

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: