Choroba je náš najväčší učiteľ

Nie som lekárka ani osobnostná koučka. Som novinárka, ktorá píše blog o svojom vlastnom osobnostnom rozvoji. Na ceste za sebapoznaním som začala skúmať to, čo patrí do každého života, či už vo väčšej alebo menšej miere – choroby.O to viac, že som matka troch detí… Každého z nás aspoň nejaká minimálne raz za život potrápila. Potrápila, aby nás správne nasmerovala. Lebo zhora nám boli dané na to, aby nás upriamili na seba a na to, čo v našom živote máme meniť.

Upratovať treba najprv v hlave a srdci

Často počúvame, aká dôležitá je pre človeka psychohygiena. Zamysleli ste sa niekedy prečo? Aby sme vypili a oddýchli si? Ak by sme šli viac do hĺbky tohto odporúčania, natrafili by sme na hlavu a srdce. Čistá hlava a srdce sú priamo prepojené na vitálnosť a imunitu. A ak nám v tele niečo nefunguje, je to len odraz toho, že niečo nefunguje správne v našom vonkajšom svete a jeho prežívaní. Venuje sa tomu psychosomatika, teda psychické alebo duchovné príčiny chorôb. Choroby patria do nášho života rovnako ako zdravie. Je to ten najlepší signalizátor toho, že sa niečo deje. Ak ich vieme čítať, dokážeme sa kilometrovými skokmi posúvať vpred. Psychosomatika ma krásne zorientovala v sebe, v našej rodine, ale aj v ľuďoch okolo mňa. Pochopila som, prečo je dôležité byť sama so sebou, byť v rovnováhe, neodpojená ruchmi modernej doby, teda „moderného smogu“, ktorý v nás vytvára stres.

Strašiak modernej doby

Stres štartuje fyziologické a psychické pochody, ktoré nás stávajú do pozície obrana alebo útek. Stres nie je len, keď sme nervózni, môže to byť strach z budúcnosti, úzkosť z prítomnosti nepríjemnej osoby, napríklad šéfa :-), stres z manželstva, z výchovy detí a podobne. Pri každej podobnej situácií, keď nestojíme nohami pevne na zemi, sme vykoľajení, cítime úzkosť, strach, obavu, sa nám znižuje imunita v dôsledku nedostatočného prekrvovania našich orgánov. Všetko smeruje do svalov, do nich sa sústredí kyslík s dôležitými látkami pre telo, aby boli pripravené utiecť alebo zaútočiť. Telo je v napätí. Dlhodobý stres, dlhodobé neriešenie vecí, problémov, ktoré nás zväzujú, trápia, konfliktov či zlých vzťahov, vedie k dlhodobému poklesu imunity a chorobám. Vplývajú na to ešte ďalšie faktory, ale v jednom článku sa úplne do hĺbky nedá ísť.

Smrteľná choroba mení všetko

Psychosomatika rieši zdroj choroby, problém, ktorý nás sužuje a nie je len náplasťou na symptómy, ako sú často lieky. Jednotlivé druhy stresov sa viažu na konkrétne orgány. Ťažkosti s trávením súvisia so vzťahmi, ženské a mužské problémy s vlastným postojom k ženstvu, materstvu alebo mužstvu, zrak a sluch k aktuálnemu dianiu. Vždy prichádzajú najprv malé signály, ktoré oznamujú, že sa niečo deje. Aj za nevinným prechladnutím hľadajte únavu, stres, strach, ktorý vás oslabil. Čím dlhšie spúšťač prehliadate, tým viac signálov prichádza, ako pridružené ochorenia, chronické až napokon závažné. Niekedy až smrteľná choroba prinúti človeka prehodnocovať, odpúšťať, meniť postoje, a takto sa od zdroja stresu oslobodzovať. Zdravotný stav sa môže radikálne zlepšiť, až úplne uzdraviť.

Sadnúť si v kuchyni a riešiť

Deti sú najlepšími zrkadlami. Na podvedomej úrovni nasávajú stres rodičov. Toto poznanie nás priviedlo k ešte intenzívnejšej práci na sebe. Vždy, keď nám chlapci nejakým spôsobom ochorejú alebo začnú chorľavieť, je to pre mňa s manželom príležitosť nie bežať k doktorovi, ale sadnúť si v kuchyni, niekedy aj na niekoľko hodín a preberať, čo sa aktuálne u nás deje, koho čo trápi a čo by sme mali riešiť. Posúva nás to ako ľudí, partnerov aj rodičov. Núti nás to nájsť si na seba čas. Vďaka tomuto prístupu sme už dva roky nemuseli vyhľadať lekára alebo užívať lieky. Zatiaľ sa nám darí choroby riešiť cez vyhľadanie zdroja stresu a jeho zníženie. Výnimkou boli situácie, aké sme zažili napríklad pri takmer trojmesačnom cestovaním po Thajsku a Kambodži s našimi malými deťmi. Naše obavy z nového prostredia boli také prirodzené, že sa im nedalo ubrániť. Dokonalí nie sme a deti ochoreli.

Veď to majú zo škôlky

Že choroby si deti nosia zo škôlky alebo zo školy? Prečo potom niektoré deti ochorejú, a niektoré nie. Napríklad aj preto, že niektoré majú slabšiu imunitu, iné silnejšiu. Povedané jazykom psychosomatiky, niektoré zažívajú väčší stres doma, niektoré menší, iné majú pohodu. Pritom nemusia byť vôbec týrané, nemusia mať zlých rodičov. Možno mamka rieši nejakú úplnú banalitu, ako konflikt so svokrou, alebo otecko novú pracovnú ponuku, ktorú nevie či má prijať. Niekedy nám aj bežné záležitosti dokážu riadne zavariť. Ak sa vieme pozrieť do seba a priznať si, že niečo nezvládame, teda prijať to, alebo na druhej strane vyriešiť problém, stres mizne a môže naskočiť proces samouzdravovania. Dôležité je nestáť uprostred, ani problém, strach, úzkosť neriešiť, ani to neprijať, ale byť s tým v konflikte. Po uvoľnení sa imunita nakopne a nastáva až zázračné zlepšenie zdravia. Keby sme si to už tisíckrát na vlastnej koži nevyskúšali, neverila by som, že je to možné! Nejde to však lusknutím prsta, prísť na zdroj stresu, priznať si ho, riešiť ho, je hlavne zo začiatku veľmi náročný proces. Pri ťažkých chorobách často nezvládnuteľný vlastnými silami a je vhodné obrátiť sa na odborníka s terapeutickou praxou.

Hľadať treba v sebe

Dnes je v ponuke množstvo kníh a kurzov s témou psychosomatiky, etikoterapie, sofioterapie a podobnými, ktoré sa zaoberajú psychickými či duchovnými príčinami chorôb. Vďaka štúdiu a úžasným lektorom sme dokázali pochopiť súvislosti medzi chorobami a našimi životnými postojmi. Priviedli nás k obrovskému poznaniu. No mnohé odpovede sme našli v sebe. Každý ich v sebe máme. Narodili sme sa s dokonalou výbavou, ako náš život pozitívne vyvíjať. Niekedy je ťažké sa k nim dostať. Hlavu, dušu a srdce mávame natoľko zapratané, že vnútorný hlas nepočujeme. Sú za tým napríklad aj problémy iných, ktoré nevieme riešiť, ale napriek tomu nás zaťažujú. Hlavne ak upratujeme radšej cudzie dvory ako tie vlastné. Alebo nám pozornosť kradnú médiá a my žijeme virtuálne životy, a nie svoje. Ťažko sa potom vieme napojiť na seba a dostať sa k tým vzácnym odpovediam. Dôležití duchovní učitelia minulého storočia v Česko-Slovensku Míla a Eduard Tomášovci hovorili:

„50% odpovedí máme v sebe a 50% máme hľadať a učiť sa od skúsenejších. Lebo aj keď odpovede máme, ale nevieme sa na ne správne pýtať, je to pre nás zbytočné.“

Je to krásna vyváženosť, ktorá potvrdzuje, že osobnostný rozvoj je aj na nás samých, nielen na učiteľoch. Na druhej strane, že učiť sa od skúsenejších, chodiť na rôzne vzdelávacie podujatia, workshopy a prednášky nám rozširuje obzor a učí nás správne sa pýtať.

 
Zuzana Matúšová Girgošková
Autorka je novinárka a blogerka. Na blogu www.lifereset.sk píše články o životnom reštarte svojej rodiny, ktorý sa začal dobrovoľníčením s ich malými deťmi na Novom Zélande. Po návrate manželia predali dom, dali výpovede v zamestnaní, kúpili starý sad, postavili si ekologický mobilný dom a totálne zmenili svoje životy. Blog sa stal dva roky po sebe najlepším lifestylovým blogom na Slovensku. Ich životný príbeh vám na stránkach magazínu LAV budeme postupne odhaľovať. 

Diskusia