Jakub Polanka a jeho intímna filozofia

Je úprimný a otvorene hovorí o svojich názoroch, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie. Napriek (alebo vďaka?) tomu patria jeho prehliadky medzi najzaujímavejšie šou v našich končinách. Exkluzívne pre LÁV porozprával o svojej novej kolekcii, ale aj o tom, čo je preňho v živote (ne)podstatné, módny návrhár Jakub Polanka.

 

Vyštudoval jednu z najprestížnejších škôl odevného dizajnu, parížsky Institut Français de la Mode. Jeho práca zaujala aj dizajnérskych velikánov Huberta de Givenchyho či Philippa Starcka a v Paríži spolupracoval aj so značkou Hermès či s unikátnym štúdiom Peclers Paris. Meno rodáka z malého mestečka Sušice sa skrátka považuje za synonymum výnimočnej kvality, originality, čistých línií a úspechu. Ako však človek zistí pri rozhovore, aj po množstve ocenení stojí nohami rovno na zemi, má jasno v prioritách a je v prvom rade sám sebou.

 

Jakub, kde sme ťa práve zastihli?

Momentálne je okolo polnoci, došil som jeden z modelov na prehliadku a snažím sa v posteli odpovedať na otázky skôr než zaspím. (úsmev) Aj keď viem, že by som mal potom pokračovať v boji so šijacím strojom. Trochu mi už z toho „hrabe“…

 

Práce máš naozaj vyše hlavy, už čoskoro v Bratislave na Fashion LIVE! predstavíš (v čase vyjdenia časopisu bude tesne „po“ uvedení – pozn. red.) svoju najnovšiu kolekciu. Čo o nej môžeš povedať?

Kolekcia je asi predovšetkým o kontrastoch a o tom, ako prispôsobiť odev vlastným túžbam. Bez obmedzení a hraníc. Je o tom, ako lepšie vyjadriť seba cez použitie stereotypov – a ako ich zmeniť. Ako sa zmeniť ?Je to skica a štúdia na témy, ktoré sa mi zdajú aktuálne. Uvidíme, ako to celé dopadne .

 

Vo svete módy sa pohybuješ už dosť dlho. Ako sa za tie roky tento svet z tvojho pohľadu zmenil? Ovplyvnilo to nejakým spôsobom aj teba?

Mňa ovplyvnilo predovšetkým to, že starnem. Skrátka, už nemám rovnaké ambície, mnoho vecí pre mňa už nemá hodnotu, iné zasa áno. Vždy som neznášal, keď niekto hovoril „počkaj, keď budeš taký starý ako ja, pochopíš“, alebo „toto už som zažil či videl desaťkrát“… A teraz sa musím kontrolovať, aby som nehádzal rovnaké hlášky. (smiech) Myslím, že veľká zmena do módy prišla s peniazmi a s internetom . Dnes je v mojej práci často viac PR a sebaprezentácie než tvorby ako takej. Chápem to a vnímam ako neoddeliteľnú súčasť, neplánujem však na tom stavať .

 

Celkovo sa zdá, že čoraz viac ľuďom záleží skôr na tom ako žiť, než ako vyzerať… učíme sa žiť minimalisticky, s množstvom priestoru a málom vecí. Ako to vnímaš ty?

Odevy tvoria druhý najväčší svetový odpad, nemienim to podporovať a robiť ďalšie tisíce oblečenia pre anonymné tisícky nositeľov. Mám omnoho intímnejšiu filozofiu. Robím kolekcie na šou, aj malé limitované rady na predaj. Poznám svoje klientky a nepotrebujem ich mať tisícky. Rád redizajnujem a rekonštruujem či reštaurujem vintage kúsky. A robím, čo ma baví… v miere, ktorú dokážem sám kontrolovať. Think small… a potom si môžeš vyraziť na bicykli k rieke, nie smrdieť noc aj deň v kancelárii pri niečom, čo neznášam.

 

A čo hovoríš na boom posledných rokov okolo sociálnych sietí? Oslovujú ťa klientky cez online?

Haha. Sociálne siete sú bohužiaľ veľa kriku pre nič… Milión lajkov ešte neznamená, že ste predali jediné ponožky. Moje klientky sú rôzne. Niektoré ma kontaktovali cez internet, iné sú kamarátky kamarátok. Niektoré potrebovali šaty, a práve sme sa stretli po prehliadke alebo niekde na večeri. (úsmev) Moje klientky sú vlastne tak trocha kamošky. Niekedy celkom dosť. (úsmev) Predaj svojho oblečenia ženám vnímam skôr ako spoluprácu. Pokiaľ tá spolupráca ľudsky nefunguje obojstranne, netreba sa znovu schádzať. A ak funguje, môžeme sa zísť aj len tak, na káve.

 

V rozhovoroch sa javíš ako človek, ktorý bez servítky povie to, čo má na srdci. V jednom rozhovore si nazval Karla Lagerfelda maskotom, v inom si povedal, že oblečenie sa fotografuje najlepšie na modelkách, ale v reáli modelky zasa tak dobre a zdravo nevyzerajú… Ako reagujú na tvoju otvorenosť alebo kritiku ľudia z biznisu?

Nikdy som to nebral ako útok, ale iba ako opis reality z môjho pohľadu. Ľuďom, ktorým by to asi prekážalo, tým sa vyhýbam ja, alebo sa vyhýbajú oni mne. A popravde, povedať niečo o tej či onej téme v rozhovore je vždy jednoduchšie, než povedať to isté priamo do očí. Neviem, ako by som reagoval, keby som stretol Karla Lagerfelda povedzme na večeri, ale určite by som konverzáciu nezačal vetou: Ahoj, Karl, ty si maskot. Nebezpečenstvo rozhovorov je často práve v tom, že ukazujú len malú časť príbehu. Len obmedzený pohľad či náladu, často navyše vytrhnutú z kontextu.

 

Keď si človek stojí za svojím názorom, je často ako sám vojak v poli. Necítiš sa v Čechách a na Slovensku troška osamotený vo svojom širšom konceptuálnom ponímaní módy?

Takto o tom príliš často nepremýšľam. To by som si hodil mašľu. Začínam mať fóbiu z davov a širokých más, aj keď „byť na očiach“ je súčasťou mojej profesie, vyhľadávam skôr malú spoločnosť v kruhu priateľov. Našťastie mnoho mojich kamarátov pracuje v rovnakej alebo podobnej brandži. A pokiaľ ide o konceptuálne vnímanie módy… koncept je pre mňa nevyhnutný – aby som mal jasný dôvod a smer, prečo tú či onú vec v kolekcii robím. Pre ostatných to môže byť nakoniec len produkt či odev. Ale myslím si, že podvedome vnímajú práve koncept a akúsi identitu. Hoci sa len málokto spýta, o čom bola kolekcia. Hovorím to väčšinou celému tímu, aby sme šli všetci rovnakým smerom – vrátane modeliek, choreo scény, stážistov či krajčírok.

 

Si jeden z mála českých módnych tvorcov, ktorý má základňu a klientelu aj v zahraničí – a zahraničím nemyslím Slovensko. (úsmev) Vo Francúzsku si sa učil okrem iného aj predpovedať módne trendy. Vedel by si povedať, čo nás čaká v najbližšej sezóne?

V budúcej sezóne vás v lete čaká biela a v zime čierna, sneženie a občas prehánky, podprsenky na hlave a ponožky v rázporkoch, marhule pokiaľ možno v modrej farbe… (úsmev) A inak si myslím, že sa do módy vracia zdravý rozum, tak snáď konečne bude zasa čo nosiť a čím sa baviť.

 

Do akej miery ovplyvňujú trendy teba?

Trendy sledujem rovnako ako spoločenský vývoj, ale nakoniec ide len o mňa a môj život. Raz aj tak zomriem a nechať si život zmanipulovať trendmi je strata času. (úsmev)

 

Kreatívna sloboda verzus finančná nezávislosť. Čo je pre teba dôležitejšie?

Zarobím si na nájom a ďalšiu tvorbu, aj na skvelé jedlo… Svoju tvorivú slobodu nemusím obmedzovať, pokiaľ sa nerozhodnem zarobiť si na tryskáč alebo na niečo, čo nepotrebujem. Aj keď na dôchodku asi budem potrebovať veľa peňazí na drogy a alkohol, aby som zabudol na to, že žiadny dôchodok nemám.

 

(smiech) Myslím, že podobne to vníma viacero ľudí z umeleckých brandží… V akom pomere aktuálne delíš svoj čas medzi Prahu a Paríž?

Momentálne šijem v Prahe, ale trávim tak mesiac v Paríži a týždeň v Prahe. V Paríži mám nový domov s priateľom a dosť mi chýba. V Prahe má zasa veľa kamarátov, ktorí mi chýbajú, keď som v Paríži. (úsmev) Ale napriek tomu si myslím, že žijem to najlepšie z oboch .

 

Čo ti dáva život doma a vo Francúzsku?

Na túto otázku asi nedokážem dobre odpovedať. Poznám len tento spôsob života a neodvažujem sa ho porovnávať s iným. Každé miesto i mesto má svoje pre a proti, zrážka s hlupákom je rovnako bolestivá, ako sú iné stretnutia úžasné. Čiže to nie je o mestách, ale o ľuďoch a jednotlivcoch, prírode, chuti a odvahe zvládnuť  tú všednosť. Kiež by som mal odvahu anduliek spievajúcich v mraze.

 

Sleduješ aj iné domáce značky, ktoré sa rozhodli prekročiť hranice a získať povedomie v zahraničí? Porovnávaš, fandíš, hodnotíš?

Kolekcie robím už dvadsať rokov… a viem, koľko práce dá jedna „normálna“ biela košeľa. Zohnať látku, tvarovať golier, vybrať tvar a strih, gombíky, lepenie, nite, dierky, dĺžka a jej tvar, manžety… Vážim si každého, kto niečo vytvára a verím, že každý robí to najlepšie, čo vie . Každý to možno robí z iných dôvodov, ale všetci majú môj obdiv. Pretože za jednou „normálnou“ košeľou je kur*a veľa práce. A to nehovorím o celej kolekcii.

 

Komu ty vďačíš za to, aký si, nech už ide o akúkoľvek výraznú črtu, vrodenú či naučenú schopnosť, vôľu stať sa tým, kým si?

Na to sa nedá ľahko odpovedať, bolo by toho totiž na celú knihu. Tých ľudí a situácií je toľko, že nemôžem niekoho vyzdvihnúť bez toho, aby som ublížil niekomu inému. Tam, kde som, som vďaka ľuďom, čo ma podporovali , verili vo mňa, inšpirovali ma, učili i provokovali. Veľmi som im všetkým vďačný… či už ide o rodinu, priateľov, učiteľov… milencov a inú zverinu.

 

Aké slová teda najvýstižnejšie opisujú Jakuba Polanku?

Jakub Polanka nerád opisuje Jakuba Polanku. Ale momentálne by bolo najvýstižnejšie asi niečo v duchu: Polanka má kruhy pod očami, bolia ho oči a chrbát, ale dostatočne si užíva svoju tvorivú prácu a slobodu.

 

Dobre, spýtam sa inak. Premýšľal si niekedy, ktoré z tvojich vlastností ti sťažujú život?

Myslím si, že niekedy mi sťažuje život nerozvážnosť, inokedy asi rozživenosť a aj nenažranosť. (úsmev). Tiež to, že často nedokážem brať veci s dostatočným nadhľadom… obzvlášť správanie „vekslákov novej doby“, politiku či manipuláciu v akejkoľvek podobe. To ma vždy dokáže vykoľajiť tak, že sa prestanem sústreďovať na dôležitejšie veci. Je to takmer rovnaké, ako keď mám chuť na sex.

 

A čo robí Jakub Polanka, keď netvorí? Kde a s kým trávi najradšej svoj voľný čas?

Jakub Polanka varí a chodí do knižnice čítať komiksy, kvôli látkam prehľadáva zapadnuté sklady, jazdí na bicykli, pije kávu a chodí na zeleninové trhy. A to všetko v spoločnosti Bruna, priateľov aj rodiny – ale to všetko nastáva len v ideálnom prípade.

 

Aké výzvy ťa ešte čakajú v najbližších mesiacoch?

Neprežrať sa počas Vianoc a udržať si letnú váhu. (smiech) Upratať si v dome aj v hlave a vyhádzať všetko nepotrebné. A nezblázniť sa bez slnka.

 

text Andrea Gažová Konečná
foto Patrícia Kvasňovská

 

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.