Šperky, ktoré pomáhajú

Slovo šperk v nás už na prvé počutie evokuje pocit niečoho vzácneho a hodnotného. V minulosti sa totiž šperky najčastejšie vyrábali z drahých kovov. Aj vďaka modernej technológii a rôznorodosti použitých materiálov sa dnes na ne pozeráme aj z iného uhla, ako na prostriedok individuálneho sebavyjadrenia. Výrobou netradičných šperkov sa zaoberá množstvo návrhárov, ktorí na ekologickom podtexte postavili svoju celú firemnú stratégiu. Na nápad zužitkovať kovové zvyšky z vojny, zmeniť ich na náramky, prstene či náhrdelníky a pomôcť pritom komunitám postihnutých vojnou, prišla Američanka Elizabeth Suda.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.


Elizabeth vždy snívala o tom, že raz precestuje svet. Jedného dňa svoj sen premenila na skutočnosť, keď zanechala dobre platenú prácu pre módnu značku Coach a odcestovala do Laosu, kde sa priúčala tradičným technikám tkania a prírodného farbenia tkanín. Neodradilo ju ani, to že o Laose sa hovorí ako o najbombardovanejšej krajine na svete. Na každom kroku vidno krátery po bombách, jamy po mínach a tabule upozorňujúce na fakt, že mimo vyznačeného chodníka je územie ešte neodmínované. Najmä na severe krajiny už niekoľko desiatok rokov ľudí zabíjajú a mrzačia nevybuchnuté kazetové bomby, ktoré tu zostali po amerických náletoch. Podľa niektorých štatistík ročne zomrie na následky explózie aj niekoľko stoviek ľudí a na tých, čo prežijú, zanecháva doživotné následky z fyzickej i psychickej stránky. O to viac Elizabeth inšpiroval nápad vyrábať šperky a pomôcť lokálnej komunite k založeniu ARTICLE 22. „Vždy som túžila nájsť spôsob, ako prepojiť lásku k móde a pomáhanie druhým. Do Laosu som odišla kvôli práci so Swiss NGO Helvetas, kde som spolupracovala s miestnymi ľuďmi na projekte výroby textilu. Tak som spoznala ľudí, ktorí vyrábali lyžičky zo zvyškov amerických bômb zhodených na Laos počas vietnamskej vojny. Šokovalo ma, že som o tomto konflikte veľa nevedela, nehovoriac o tom, že zhruba 80 miliónov bômb pri dopade nevybuchlo a dodnes sa len tak povaľuje ako šrot po záhradách. Rozcítilo ma, ako ma lokálni obyvatelia, farmári, prijali s otvorenou náručou a úsmevom na perách, a pritom dennodenne obrábali kontaminované polia. Z toho, čo pozbierali a ponachádzali, vyrábali polievkové lyžice, ktoré predávali susedom. Chcela som im nejako pomôcť a okamžite mi prišiel na um náramok, ktorý by rozpovedal ich príbeh.”

Pri hľadaní názvu sa Suda inšpirovala Všeobecnou deklaráciou ľudských práv prijatou valným zhromaždením OSN v roku 1948. Článok 22, v anglickom preklade Article 22, sa zaoberá právom človeka na sociálne zabezpečenie a jeho nárokom na zabezpečenie hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho práva nevyhnutného pre dôstojnosť a na slobodný rozvoj osobnosti. Inšpiráciu pritom pre svoje šperky nachádza všade navôkol. „Optimistický prístup tunajších ľudí je zameraný na budúcnosť. Chcú žiť budúcnosťou, neobzerať sa za minulosťou. Naša najdlhšie predávaná a najobľúbenejšia kolekcia má v sebe na znak toho šípku. Ďalšia kolekcia bola inšpirovaná faktom, že miestni umelci dokážu pretvoriť niečo také zlé a negatívne ako sú bomby na pozitívnu krásu. Podobne je to aj s nami ľuďmi – každý z nás prechádza počas svojho života zmenami, životnými štádiami, transformáciou. Tvarmi, architektúrou chrámov, farbami džungle a ryžových polí je inšpirovaná kolekcia s názvom Laos. Stredobodom všetkého je tvar kupoly, ktorá má reprezentovať vyrovnanosť a pokoj chrámov, kde nájdete sochy sediaceho Budhu.“

Do širšieho povedomia sa značka Article 22 dostala vďaka herečke Emme Watsonovej, ktorá mala na sebe náušnice práve z kolekcie Laos počas svetového turné k filmu Kráska a zviera. Pre Elizabeth to bol splnený sen, za ktorý je dodnes vďačná. Emma je pre ňu hrdinkou nielen ako nadaná herečka, ale aj svojím aktivizmom. „Jej tím nás kontaktoval pred začiatkom turné s tým, že Emma bude nosiť len udržateľnú módu, z materiálov, ktoré sú recyklované a regenerované. Zaujal ich náš príbeh a chceli vedieť podrobnejšie detaily o celom procese výroby šperkov. Na základe toho sa rozhodli zahrnúť niektoré z našich kúskov do užšieho výberu. A tam nastal problém. Vybrali si totiž šperky z najnovšej kolekcie, ktoré sme v tom čase mali len po jednom kuse a tie boli na výstave. Aj keby sme ako chceli, nikdy by k Emminej štylistke poštou neprišli včas. Zariskovali sme. Našu stážistku sme posadili na lietadlo do Londýna, aby ich doručila osobne. Vedeli sme, že si ich Emma možno nakoniec ani nevyberie, o to viac sme boli dojatí a šťastní, keď ich nielenže mala na ušiach, ale o nich aj rozprávala v talkšou u Ellen DeGeneres!” Dnes sa šperky ARTICLE 22 predávajú vo viac ako 100 obchodoch a butikoch po celom svete, pričom časť z predaja každého kúska putuje organizácii Mines Advisory Group, ktorá sa zaoberá odstraňovaním nevybuchnutých bômb z kontaminovaných oblastí.

V súčasnom svete rýchlo sa meniacich módnych trendov a produkovania stále nových kusov oblečenia a doplnkov sa často zabúda na to, kde a ako získavajú výrobcovia materiál a v akých podmienkach sa spracúva. Elizabeth Suda verí, že je nesmierne dôležité klásť si takéto otázky, rovnako ako odpovedať na ne. „Svojimi šperkmi sa snažíme nájsť a osloviť ľudí, ktorých túžbou je zadovážiť si niečo, čo je nielen krásne navonok, ale má aj hlbší význam. Šperky, ktorých hodnota je v príbehu, čo sa za nimi ukrýva. Vojna totiž zanecháva na ľuďoch doživotné následky.“

 

text Barbora Sosková Dudinská / www.barboradudinska.com
foto Article 22

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.