Keď hľadáte krásu, nájdete dobro

Aby ste našli svoju sebahodnotu, potrebujete pochopiť, kto ste. Aby ste vytvorili hodnotu, ktorá
pozitívne ovplyvní druhých, potrebujete nájsť spôsob, ako slobodne vyjadriť to, kto ste. Kto teda ste? Kým sa môžete stať? Ako viete prispieť? Všetky odpovede sú vo vás. Hľadajte krásu a ona vás povedie.

Milujem Rím. Florenciu. Cuzco. Paríž. A ďalšie nádherné mestá a miesta, v ktorých pulzuje
nekončiaca sila histórie, krásy a nadčasovosti. Naposledy som navštívila Rím, už po tretí raz. Vždy,
keď sa prechádzam ulicami, sadnem si k fontáne na Piazza Navona, vojdem do Panteónu alebo sa
pozerám na maľby v múzeách Vatikánu, mám pocit, akoby zastal čas. Akoby ma objalo niečo
väčšie než som ja. Na jednej strane pocítim svoju malosť v sfére času a priestoru, v ktorom určité
diela, stavby alebo hudba prežili stovky až tisíce rokov a stále nás oslovujú. A na druhej strane sa
vo mne prebudí určitá veľkosť, sila, viera a túžba urobiť viac, byť viac. Túžba pozdvihnúť samu
seba tou krásou naokolo. Mali ste niekedy podobný pocit?

Keď ste na takýchto miestach a stojíte zoči-voči takej kráse a nadčasovosti, stojíte aj zoči-voči sebe
samým a svojej vlastnej hodnote. Je to vaše zrkadlo. Krása a nadčasovosť naokolo prebúdza to
najlepšie a najkrajšie vo vás. A pri prvom pohľade do zrkadla to nie vždy uvidíte a pochopíte.
Najskôr sa totižto objavia vaše známe aj skryté rany, obmedzenia, bolestivé pocity, ktoré v sebe
nosíte. Ste s nimi konfrontovaní, lebo to je jediná cesta, ako sa od nich oslobodiť. Buď ich
prekonáte a dovolíte veľkoleposti okolo vás, aby vás pozdvihla, alebo vo vás vyhrá pocit malosti a
nedostatočnosti. Rozhodujete vy.
To je aj dôvod, prečo za komunizmu stavali také bezduché a škaredé stavby. Prejdete okolo nich a
viac sa nechcete pozrieť. Necítite žiadnu inšpiráciu. Chýba im vízia, krása, chýba im duša. Izolovať
a odpojiť ľudí od krásy, od estetiky a od umenia je spôsob, ako ich odpojiť od toho, kto sú, ako ich
zneistiť a manipulovať, aby zabudli na svoju veľkosť a hodnotu, ktorú im krása pripomína.
Keď Michelangelo dostal zadanie, aby vytvoril sochu Márie Magdalény a Dávida, vraj pred
začiatkom práce niekoľko mesiacov iba hľadal správny kus kameňa, z ktorého by vytesal túto
sochu. Fascinuje ma tá idea, že najskôr krásu hľadáte a potrebujete ju uvidieť, kým ju vytvoríte. A
vlastne nevznikne bez toho, aby ste ju najskôr videli a uverili jej. Socha bola už ukrytá v tom
kameni.
My ľudia sme ako tie kamene. Nemáme ani potuchy, čo sa v nás schováva, kto vlastne sme a čo
dokážeme. Naša skutočná hodnota je skrytá, aby sme ju v živote objavovali. Na začiatku niekde v
hĺbke svojho srdca to tušíme, ale neveríme tomu. Potom príde niekto iný, kto v nás uverí, kto uvidí
našu skrytú krásu a to, kým sa môžeme stať. A my snáď tiež uveríme. Náš potenciál spočíva v tom,
čo dokážeme uvidieť a v čo uveríme, a presne to aj zo svojho kameňa vytesáme. Každý z nás môže
v sebe objaviť Michelangela. Môžeme navždy zostať kusom neotesaného kameňa, alebo objaviť
svoju jedinečnosť a krásu.
Keď som hľadala odpoveď na otázku, ako je možné, že niektoré diela, stavby, miesta, piesne v nás
zanechávajú taký silný dojem a pocity a stanú sa nadčasovými, prišla som na odpovede, ktoré platia
aj pre našu súčasnosť. Princíp života, princíp hodnoty a tvorivosti sa totiž ani v pieskoch času
nemení.

Prítomnosť duše a tvorivosť

Iba duša dokáže vytvoriť niečo väčšie ako ste vy, čo tu zostane aj po vás a zasiahne to veľkú
skupinu ľudí. Majstrovstvo nespočíva vo vašej individuálnej genialite, ale v pochopení a schopnosti
stať sa nástrojom svojej duše, dovoliť jej, aby sa prostredníctvom vás slobodne vyjadrila a vytvorila
niečo kozmické. Je to najvyššia forma tvorivosti, dôvery a sebavyjadrenia, aké môžete uskutočniť.
Vtedy prekročíte svoje individuálne ciele, zámery a tvoríte skutočnú hodnotu pre širší kolektív, pre
ľudstvo. A to je dôkazom, ako jedna pieseň, obraz, báseň, predstavenie, stavba sa dokážu stať
doslova nesmrteľnými a stovky rokov inšpirovať, prebúdzať a zasiahnuť ľudí v hĺbke ich srdca.
Tvorivosť je preto prejavom prítomnosti vašej duše. Každý z vás má v sebe tvorivého ducha. Každý
z vás ho nejakou formou potrebuje vyjadriť, aby ste našli svoju hodnotu a pochopili, kto ste a k
čomu máte prispieť. Kreativita posúva vaše hranice. Tvorivosť vás prepája s vašou dušou. A preto
podľa mňa umenie patrí každému. Nemusíte byť iba profesionálom, aby ste mohli tvoriť. Slávna
Edith Piaf raz povedala: „Pri hudbe, umení, sme si všetci rovní.“

Trpezlivosť a oddanosť

Dnes sme vytvorili dobu – rýchlo a zbesilo. Každý druhý by chcel mať instantný úspech a riešenia,
veľa peňazí ihneď bez tvrdej práce, krásu a mladosť na počkanie, veľa muziky za málo peňazí.
Prestali sme v sebe a okolo seba hľadať a tvoriť skutočné hodnoty, lebo to si vyžaduje reálny čas a
námahu. A to nezapadá do dnešného sveta rýchleho prístupu k všetkému. A potom sa čudujeme, že
veľakrát sme sklamaní, nešťastní, nenaplnení a cítime sa menejcenne.
Tie najväčšie a najkrajšie hodnoty vo vás a vo vašom živote si často vyžadujú najviac námahy, sily,
vytrvalosti, pracovitosti a oddanosti, aby ste ich vytvorili. Žiadny hlboký a naplňujúci vzťah
nevznikol ihneď, je to najťažšia práca, ale prináša najkrajšie ovocie. Ako sa hovorí, ani Rím
nepostavili za deň, aj Baziliku sv. Petra stavali stovky rokov a pracovali na tom rôzni majstri a
stovky ľudí. Najvzácnejšie hodnoty v živote nevytvoríte bez dozretia času, námahy a oddanosti.
Ak chcete stáť na vrchole hory, nezabúdajte, že k tej hore vedie cesta. A tú cestu musíte prejsť vy.
Všetkých úspešných ľudí, ktorých vidíte, nie na danej pozícií alebo získanom poste, ale stáť na
skutočnom vrchole hory, prešli túto cestu a dostala ich tam túžba, vášeň, vytrvalosť, tvrdá práca,
trpezlivosť a aj podpora iných ľudí. A zábavné na tom je, že keď sa vyšplháte na tú pomyselnú
horu, užijete si to tam iba chvíľu a potom rozmýšľate: „Čo ďalej? Kam ďalej?“. Sny a ciele sú iba
míľnikmi na vašej ceste, ukazujú vám smer, ale tvoria iba veľmi malú etapu vášho života. Skutočnú
hodnotu tvoríte na tej ceste, ktorá ich spája a tvorí váš každodenný život. Nie je dôležité to, čo
dosiahnete, ale kým sa na tej ceste stanete. To je vaša skutočná hodnota, ktorú vám nikto nikdy
nevezme. A dobre si vyberte horu, na ktorú chcete vyliezť.

Viera a odvaha

„Ako podnietite iných, aby sa stali lepšími, ako si myslia, že môžu byť? To je náročná úloha. Možno
by pomohla inšpirácia. Ako inšpirujete iných naokolo k veľkoleposti? Niekedy pomôžu práce a diela
iných. Keď som bol vo väzení a bolo mi najhoršie, inšpirovala ma jedna báseň.“ povedal Nelson
Mandela v biografickom filme Neporazení.
Báseň, pieseň, maľba, tanec, hudba, nadčasová krása vás dokážu inšpirovať, aby ste nabrali odvahu
a uverili ste, že to dokážete. Že dokážete viac, ako ste si mysleli. Že je vo vás viac, ako ste kedy
verili. Že vysekáte z kameňa svoju vlastnú originálnu sochu a nájdete seba. Odvaha znamená uveriť si, dôverovať si a dať si šancu konať v súlade s touto vierou, hoci sa bojíte. Keď vám bude chýbať
inšpirácia, hľadajte krásu, ktorú vám zanechali iní ľudia.
Každý má z času na čas pochybnosti a spochybňuje seba. Nedajte sa zlomiť. Nevzdávajte sa. Buďte
odvážni a dajte si šancu. Hľadajte lepšie riešenia. Budujte svoju hodnotu. Verte v to, čo v hĺbke
svojho srdca cítite. Tento hlas je silnejší ako všetky šumy vašej mysle a okolia. A nech vás pri tom
povzbudí aj veta z básne, ktorá inšpirovala Nelsona Mandelu: „Ja som pánom svojho osudu, ja som
kapitánom svojej duše.“

Hľadajte krásu, nájdete dušu

Keď hľadáte krásu, nájdete dobro. Keď tvoríte krásu, tvoríte dobro. Keď tvoríte krásu, nájdete svoju
dušu a určite inšpirujete aj iných k tomuto objavu. Krása prebúdza. Krása nie je iba pekná tvár,
alebo pekný povrch. Krása nie je jeden element, ale ich súzvuk. Krása je príbeh.
Slová americko-švajčiarskej psychologičky Elizabeth Kúblerovej Rosovej to výborne vystihujú:
„Najkrajší ľudia, akých kedy spoznáte, sú tí, ktorí zažili zlyhania, problémy, trápenie, straty a našli
zo svojho najhlbšieho dna cestu von. A preto títo ľudia majú citlivosť a vedia pochopiť a oceniť
život, a to ich napĺňa súcitom, jemnosťou a hlbokým záujmom o druhých. Krásni ľudia sa len tak
neobjavia.“
Každý váš pád, bolesť, zlyhanie, sklamanie, pochybenie sa môžu stať najsilnejším zdrojom vašej
skutočnej krásy, tvorivosti a hodnoty. Najviac vás v živote formujú najťažšie momenty, lebo vtedy
sa prebúdza vaša duša, konfrontujete sa svojimi tieňmi a rozhodujete sa, kým chcete byť. Leonard
Cord výstižne povedal: „Všímaj si, kde sú trhliny, lebo tadiaľ vchádza dnu svetlo.“

Krása ženy

Krása prebúdza vašu dušu a potenciál. Krása je aj láska, dobro, život, teplo, viera, vízia, tvorivosť.
Možno práve preto ženy boli odjakživa múzami umelcov a staviteľov. Inšpirovali ich k prekonaniu
seba samých a toho, čo si mysleli, že dokážu. Ženy to dodnes robia. Ženy v sebe nosia kus tejto
posvätnej krásy. Keď ju ľudia objavia a inšpirujú sa ňou, vyživí a naplní všetko a všetkých naokolo.
Ak nehľadáte v sebe a v iných krásu, nedokážete prebudiť a spoznať svoju skutočnú hodnotu. Ak
netvoríte krásu, neviete prekročiť seba samých a vytvoriť niečo väčšie ako ste vy. Krása neslúži iba
vám, je väčšia ako ste vy, má slúžiť všetkým. To je skutočná nadčasovosť. Krása vo svojej
pravdivej a najčistejšej podstate je dobro. Dobro vo vás, dobro, ktoré vidíte a hľadáte v iných a
dobro, ktoré svojimi myšlienkami, slovami a činmi tvoríte.
Preto, ak túžime nájsť svoju skutočnú hodnotu, cestu k sebe a niečo hodnotné za sebou zanechať,
slobodne a kreatívne sa vyjadriť, potrebujeme hľadať krásu a dobro. A to nevieme jeden bez
druhého. Človek bez človeka. Seba samých totiž vidíme až pri pohľade do zrkadla, pri pohľade do
očí a duše toho druhého.

text Katarína Zacharová,  foto red

Katarína Zacharová
Slovenská spisovateľka, rečníčka, trénerka a koučka v osobnom rozvoji a autorka transformačných programov. V roku 2009 založila vzdelávaciu organizáciu RealWoman pre ženy.
Napísala tri knihy – Končím so strachom, Dobrý pocit a Ako dostať od života, čo chceme. Viac
nájdete na www.katarinazachar.com.

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.