Ako sa zbaviť toxických vzťahov a naučiť sa prijať aj to, čo sa nám nepáči?

Iste. Bolo by krásne, keby sme žili v ružovej bubline a od rána do večera iba jedli, modlili sa a milovali všetkých navôkol. Pravda je však taká, že náš svet ešte k takejto nirváne nedospel, a že každý z nás, nech žijeme akokoľvek pozitívne, stretáva aj jedincov, s ktorými zažíva stres či trápenie. Sociologička a odborníčka na šťastie Christine Carter sa v nasledujúcom článku zamýšľa nad tým, ako s takýmito vzťahmi zaobchádzať tak, aby ste mali pokoj v duši.

Minulý týždeň som bola na obede s priateľkou. Keď sme sa vychádzali von, spomenula si, že sa musí vidieť s niekým, kto k nej nebol vždy láskavý, s človekom, ktorý jej spôsobil viac stresu a utrpenia než čokoľvek iné. Vyhýbala sa stretnutiu, ale teraz sa zdalo, že ho nemôže zrušiť. „Ona mi spôsobuje takú úzkosť,“ povedala kamarátka a zaškrípala zubami.

Stalo sa to aj mne. Veľa krát.

Existujú natoľko vážne toxické vzťahy, ktoré nemožno vyriešiť inak než úplným prerušením kontaktu. Obklopujú nás však aj iné, hoci tiež toxické vzťahy, ktorým sa nedá len tak vyhnúť.

Možno je to vzťah so svokrou, ktorá vás neustále kritizuje alebo sused, ktorý emocionálne zakrpatel niekde v siedmej triede základnej školy. Prípadne šéf, ktorý vás ponižuje vždy, keď je v strese – alebo niekto, kto sa vám dostal tak pod kožu, že vaše spoločné rozhovory máte uložené v hlave od slova do slova. V tom prípade vám môže pomôcť týchto 5 krokov.

1. Prijmite fakt, že ste v zložitej situácii a čelíte veľmi ťažkému vzťahu

Vaše rozhodnutia sú pomerne obmedzené avšak na počudovanie, prijatie je vždy tou najlepšou voľbou. Môžete toho druhého súdiť a kritizovať, ale to pravdepodobne spôsobí, že sa budete cítiť napäto a osamelo. Prípadne by ste mohli zahnať vaše úzkosti a zúfalstvo tým, že s tým druhým prestanete stretávať, ale potom sa budete cítiť vystresovane a smutno. Samozrejme, môžete sa tváriť, že ten druhý neexistuje alebo predstierať, že vás neobťažuje. Môžete si dať zablokovať správy a e-maily od danej osoby a vyhnúť sa každej situácii, kde by ste sa mohli stretnúť. Toto všetko sú taktiky odporu, ktoré vás neochránia, ba paradoxne práve naopak umožnia druhej osobe, aby sa ďalej vnárala do vašej psychiky.

Čo teda naozaj funguje? Akceptovanie, že váš vzťah s dotyčnou osobou je veľmi ťažký, a tiež to, ak sa vy budete snažiť urobiť ho menej ťažkým. Toto jemné prijatie neznamená, že ste rezignovali na život v zúfalstve, ani to, že sa situácia nikdy nezlepší. Možno áno – a možno nie. Prijatie skutočnosti zložitého vzťahu nám umožňuje zmäknúť. A toto zmäknutie otvorí dvere vášmu súcitu a múdrosti, čo sú dve veci, ktoré budete potrebovať.

2. Druhá osoba vám pravdepodobne povie, že ste príčinou všetkých jej zlých pocitov

Nie je to pravda. Nie ste zodpovední za emócie nikoho iného. Nikdy ste neboli a nikdy nebudete. Nepreberajte zodpovednosť za utrpenie druhých. Ak to urobíte, nikdy nebudú mať príležitosť prevziať zodpovednosť sami za seba.

3. Povedzte pravdu

Keď klamete (možno preto, že nechcete druhú stranu zarmútiť), tak ste sa stali spolupáchateľmi pri vytváraní a udržiavaní reality, ktorá vás otravuje.

Napríklad keď sa vás dotyčný spýta, či ste ho zabudli pozvať na párty, tak je jednoduché povedať áno, že sa niekde stala chyba, keď nedostal pozvánku a či si skontroloval svoj spamový priečinok… Ale klamstvo je pre ľudské bytosti veľmi stresujúce, možno aj najstresujúcejšie zo všetkého. Detektory lži nezaznamenávajú klamstvo, ale podvedomie a strach, ktorý je výsledkom klamania. Klamstvo neurobí žiadny vzťah menej toxický.

Takže, hovorte pravdu. Pravdu, nie posudzovanie, alebo to, čo si myslíte, že je pravdou pre iných ľudí. Nehovorte „Nepozval som ťa, pretože keby si tam bola, tak by bola mama v strese“ ani „Nepozval som ťa, pretože si manipulatívna kráľovná drámy, okolo ktorej sa musí točiť celý svet.“ Namiesto toho povedzte pravdu: „Keď si v mojom dome, cítim paniku, som nervózny a nemôžem sa uvoľniť, takže som ťa na párty nepozval. Je mi ľúto, ak som tým zranil tvoje city.“

Povedať pravdu vyžaduje dávku odvahy, pretože pravda ľudí často hnevá. Ale tí, o ktorých je reč, na vás budú pravdepodobne naštvaní bez ohľadu na to, čo robíte. Takmer určite sa im nebude páčiť vaše nové pravdovravné ja – a v budúcnosti sa vám preto pravdepodobne budú snažiť vyhnúť. A to môže byť v konečnom dôsledku dobré.

4. Ak sa cítite nahnevaní alebo neistí, upriamte svoju pozornosť na dych a nehovorte (ani nepíšte) dotknutej osobe, kým nebudete v pokoji

Je normálne, že sa chcete brániť, ale nezabúdajte, že hnev a úzkosť vás oslabujú. Dôvera v upokojenie je jediná efektívna vec, ktorú môžete spraviť. Ak sa chcete ospravedlniť, len do toho, bežte. Aj keď je to trápne, alebo to ľudí šokuje.

5. Buďte láskaví

Anne Lamott (americká novelistka, politická aktivistka a verejná spíkerka – pozn.red.) definuje láskavosť ako radikálne milosrdenstvo podporované odpustením, čo nám umožňuje zmeniť dynamiku komunikácie aj vtedy, keď komunikujeme s niekým, kto sa zmieta v hneve, strachu alebo žiarlivosti. Robíme to tým, že mu ponúkneme dar z nášho srdca. Pravdepodobne sa vám nepodarí zbaviť sa svojich negatívnych myšlienok voči danej osobe, ani danú osobu nezmeníte, ale môžete sa snažiť byť milujúcou osobou. Môžete mu/jej kúpiť šálku kávy? Môžete dať priestor jemu/jej utrpeniu? Môžete mu/jej poslať láskyplnú meditáciu?

Keď prejavujeme radikálnu láskavosť, odpustenie a prijatie – a keď hovoríme pravdu aj v tých najťažších vzťahoch – začneme tieto veci ukazovať sebe. Uvedomíme si, že môžeme milovať, odpúšťať a prijímať aj tie najhoršie aspekty našej vlastnej osobnosti.

Odpustenie posúva láskavosť na úplne inú úroveň. Predtým som si myslela, že skutočne nemôžem odpustiť niekomu, kto mi ublížil, kým ma nepožiada o odpustenie, najlepšie formou dojemného ospravedlňujúceho listu plného pokory.

Naučila som sa však, že ak sa chceme uzdraviť, musíme odpustiť bez ohľadu na to, či sme boli požiadaní o odpustenie a či nám stále niekto ubližuje. Keď odpustíme, budeme šťastnejší a pokojnejší.

To znamená, že musíte odpúšťať na konci každého dňa – alebo v horšom prípade každej hodiny. Odpustenie je každodenná, nie jednorazová záležitosť. Keď nájdeme spôsob, ako prejaviť milosrdenstvo aj tomu, kto nás obral o spánok, lásku a dokonca aj o zdravie, stane sa niečo zázračné. „Keď sa nám podarí prejaviť záblesk milosrdenstva niekomu, kto sa nám nepáči, ak ide o skutočne hroznú osobu, vrátane nás samotných,“ píše Anne Lamottová, „zažijeme veľký duchovný okamih, nový uhol pohľadu, ktorý nás môže prekvapiť svojou silou tak, že budeme lapať po dychu.“

Tu je skutočný zázrak: Naše milosrdenstvo sa nám vrátilo naspäť ako bumerang. Keď prejavujeme radikálnu láskavosť, odpustenie a prijatie – a keď hovoríme pravdu aj v tých najťažších vzťahoch – začneme tieto veci ukazovať sebe. Uvedomíme si, že môžeme milovať, odpúšťať a prijímať aj tie najhoršie aspekty našej vlastnej osobnosti, aj keď len na chvíľu. Začneme ukazovať sami sebe pravdu, a to nás oslobodí.

A podľa mojej skúsenosti, potom všetko, čo sme pre to urobili, stálo za to.

Zdroj: http://greatergood.berkeley.edu.

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.