Mám sen o Afrike

Keď sa približne pred dvoma rokmi mojou najväčšou vášňou stalo cestovanie, vznikol zoznam miest, ktoré chcem v najbližšej budúcnosti navštíviť. A hoci je dnes môj zoznam o 37 krajín sveta tenší, o ďalších 30 miest narástol.Po online rozhovore so zakladateľom cestovnej kancelárie Dream Africa, (www.dreamafrica.sk) – Jaroslavom Blichom na ňom jednoznačne pribudlo minimálne 12 afrických krajín.

Lebo Afrika ani zďaleka nie je jednotvárna, černosi, slony, teplo a chudoba… ako ju mnohí z nás vnímajú. Afrika je, naopak, úžasne farebný kontinent, ktorý navyše plní sny spoľahlivejšie než Fontána di Trevi či bangkokský Buddha. Keď som zatúžila vidieť svet ja, nechala som svoju doterajšiu prácu a stala som sa letuškou. Keď exotické diaľky zlákali Jaroslava, len tak sa raz jedného bežného pracovného dňa otočil ku kolegovi a oznámil mu, že si založí cestovku. A skutočne ju založil. Splnil si jeden veľký sen, aby mohol realizovať túžby aj ďalším rojkom, ktorým sa v zreničkách zrkadlia majestátne slony, priateľské gorily, bublajúce sopky, dychberúce pohoria a vodopády, piesočné duny, gigantické baobaby, biele pláže, chutné steaky či lahodné vína…

 

S kolegami cestovateľmi si medzi sebou nepíšeme klasicky: „Ahoj, ako sa máš?“, ale pýtame sa: „Ahoj, kde si teraz?“ Nedá mi preto začať konverzáciu s vami podobne. Ahoj, kde som vás práve zastihla, v ktorej časti sveta?
Ahoj. Dnes ste ma zastihli ešte na Slovensku, no o pár dní už budeme spoznávať rozprávkový Madagaskar. A čo tieto dni porábam? Dohliadam na klientov, ktorých máme teraz v Afrike, šijem moje obľúbené poznávacie zájazdy na mieru a pomaličky už myslím na ďalšie cestovateľské výzvy, akými sú Kongo či Sudán.

Mnohí dokážeme od seba rozlišovať kultúry a prírodné špecifiká jednotlivých štátov Európy, ale Afriku často zbalíme do jedného vreca: černosi, AIDS, chudoba, slony, žirafy, savana… a to je všetko. A pritom Afrika je rozsiahly kontinent s mnohými rozmanitými krajinami. Nie je to škoda? Priblížte nám Afriku tak, ako ju vnímate vy, spravte nám stručný výklad zemepisu.
Presne rovnako som kedysi Afriku vnímal aj ja. Učarovala mi však po návšteve už prvej krajiny, a vtedy som ani netušil, že vidím len zlomok krásy, ktorú v sebe Afrika ukrýva. Dnes ju vnímam ako neskutočne obrovský, rozmanitý, divoký a živý kontinent, ktorý vás nikdy nebude nudiť. Za krásnymi výhľadmi z najvyšších piesočných dún sveta a super steakmi sa vyberte do Namíbie. Úžasné safari zažijete v Botswane, kde často sledujete zvieratá úplne sami, bez ďalších turistov. Večer v stane pri ohníku tu pocítite, že ste na dosah ruky s divočinou, keď počujete ako slony lámu konáre len pár metrov od vás. Veľkolepú migráciu pakoní a safari ideálne pre rodiny zažijete v Tanzánii a Keni. Za peknou turistikou, tučniakmi na pláži, potápaním so žralokmi a chutným vínkom sa vyberte do Juhoafrickej republiky. Za lemurmi a obrovskými baobabmi choďte zase na Madagaskar. Sledovať v pralese úplne zblízka veľkolepé horské gorily môžete v rovníkovej Ugande či Rwande. Kempovať na vrchole sopky a sledovať bublajúcu lávu môžete v Kongu a pokiaľ túžite nahliadnuť do histórie, určite treba navštíviť Etiópiu. Ak preferujete len oddych a krásne pláže, choďte na Zanzibar či do Mozambiku. Toto všetko je však stále iba kvapka v mori pestrosti celej Afriky…

„Za krásnymi výhľadmi
z najvyšších piesočných dún
sa vyberte do Namíbie.”

Mám takú teóriu, že každý máme okrem svojej domoviny ešte minimálne jedno miesto na svete, ktoré s nami, našou dušou rezonuje viac ako iné, priam magicky nás priťahuje… Napríklad moja sestra stále číta o Škótsku, kamarát má vysnívané Japonsko, ja sa najradšej vždy vraciam do San Francisca… Je mi jasné, že tou vašou krajinou duše bude Afrika, ale ktorá jej časť? A prečo? Čo máte s Afrikou spoločné?Popravde, Afrika nikdy nepatrila medzi kontinenty, kam som plánoval najbližšie vycestovať. Všetko sa zmenilo po mojej prvej, neplánovanej ceste. Stačili štyri intenzívne dni na safari, výstup na aktívnu sopku a bolo rozhodnuté. Odvtedy Afrika prebýva v mojej mysli, vraciam sa tam každý rok a neustále objavujem nové miesta. Skôr než konkrétna krajina ma lákajú miesta, kde sa aspoň na chvíľu cítim ako sám stratený na inej planéte alebo na našej Zemi, ale niekoľko stoviek rokov dozadu.

Niekde som raz čítala, že vedci študovali gény celej ľudskej rasy a vraj všetci pôvodne pochádzame z Afriky. Nie nadarmo sa hovorí mama Afrika… Veríte tomu?
Som o tom presvedčený. Etiópia, kde objavili už viacero pozostatkov našich predkov, sa považuje za kolísku ľudstva.

Ste nadšený cestovateľ a milovník Afriky. Založili ste cestovnú kanceláriu Dream Africa preto, že ste na Slovensku nenašli žiadnu takú, ktorá by spĺňala vaše kritéria a plnila africké sny?
Určite máme u nás doma kancelárie s mnohými zaujímavými výletmi, osobne som sa však rozhodol, že sa pokúsim osloviť aj tých, ktorí si po celý čas mysleli, že Afrika zostane len ich snom. Nemyslím tým zaujať iba cenou, ale ukázať im viacero možností ako môžu do Afriky vycestovať. Ak cestujete najradšej sám bez cestovky, no nemáte čas urobiť si podrobný prieskum, s radosťou vám naplánujeme podrobný program výletu podľa želania. Po prílete do Afriky vás vyzdvihne náš miestny partner a bude o vás postarané. A pokojne môžete byť aj sám alebo vo dvojici. Pokiaľ si však neveríte v cudzích jazykoch, môžete sa vybrať do Afriky osobne so mnou alebo s našimi slovenskými a českými sprievodcami, špecialistami na konkrétne krajiny. Ak niekomu nevyhovuje dĺžka výletu, termín, úroveň komfortu, program, veľkosť skupiny či cena, vo všetkých ohľadoch sa snažím záujemcom vyhovieť a navrhnúť im celý výlet na mieru.

Cestovnú kanceláriu ste založili priam na kolene, úspech sa dostavil možno pomaly, ale prišiel… Osobne verím, že každý biznis, ktorý sa robí s vášňou, musí časom priniesť úspech. Čomu ste verili vy, keď ste kanceláriu zakladali?
Netajím sa tým, že nie som človek, ktorý pracoval v cestovnom ruchu. Vedel som iba to, že pri plánovaní všetkých mojich ciest v minulosti, ako boli Tadžikistan, Čína, Nepál či Transibírska magistrála, mi najväčšiu radosť robilo naštudovať si krajinu do detailov a naplánovať trasu tak, aby som videl tie najkrajšie miesta a ideálne aj tie menej známe, nejaké skryté „klenoty“. Čo sa týka Afriky, v mojom okolí som pozoroval veľmi nízky záujem o tento kontinent. Najmä kvôli štandardným predsudkom, že všetko je to tam rovnaké, málo zaujímavé, nebezpečné a navyše ešte aj drahé. Nepochybne, Afrika je drahá a nie pre každého prístupná, veril som však, že pokiaľ oslovím ľudí s podobným prístupom k cestovaniu ako mám ja, možno ich to zaujme. A tak som sa jedného dňa v práci otočil na sedadle smerom ku kolegovi a povedal mu, že si založím cestovnú kanceláriu. Za týždeň sme vymysleli názov, zakúpil som doménu, vytlačil si vizitky a odletel do Londýna na celosvetový cestovateľský veľtrh ako majiteľ cestovky, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Dnes, po dvoch rokoch pôsobenia mi nič nespraví väčšiu radosť, ako keď mi spokojný klient napíše ďakovný email, alebo mi pri kávičke povie, že zažil najkrajšiu dovolenku na svete.

Ktoré vlastnosti podľa vás človek musí mať, aby bol úspešný v tom, čo robí? Čo všetko pomohlo vám?
Pomohla mi veľká pasia pre cestovanie a silné presvedčenie, že to, čo zrealizujem má šancu uspieť. Trpezlivosť, keďže mnohé veci si vyžadovali veľa času. Vytrvalosť a promptnosť pri komunikácii s ľuďmi. Držať sa svojej vízie, no veľmi pozorne počúvať všetky názory, najmä tie kritické. V neposlednom rade treba mať aj kúsok šťastia, pretože ak by som jedného dňa nešiel stopom na víkend do Tatier, nestretol by som v tom aute človeka, vďaka ktorému som Afriku prvýkrát objavil.

Takže treba aj pozorne načúvať znameniam, ktoré nám život do cesty posiela…  Vraj každá jedna cesta človeka od základu zmení… Veríte tomu? Ako vás zmenila Afrika?
Akákoľvek cesta, najmä zážitková, a nielen do Afriky, človeka zmení, nemyslím si však, že od základu. Primárne zostávate človekom, akým ste, ale na niektoré veci sa začnete pozerať z iného uhla. Vnímanie času, starostí iných ľudí vás prinútia občas zamyslieť sa nad svojím životom doma.

Určite ste sa počas vašich ciest stretli aj s viacerými domorodými kmeňmi. Inšpirovali vás títo jednoduchí ľudia v niečom?
Domorodé kmene a ich autentickosť v dnešnom svete je niečo, o čom sa dá veľa polemizovať. Nepochybne niekde v hĺbkach džungle a na odlišných miestach ešte nájdete domorodé kmene, ale to, s čím sa bežne stretávame na cestách dnes, je už len pripomenutie toho, ako sa kedysi žilo. Je zaujímavé vidieť rôzne tradície a zvyky, ako si ľudia našli spôsob prežívať aj tam, kde sa nám to zdá doslova nemožné. Inšpiráciu však skôr hľadám v domácich ľuďoch, s ktorými pracujem. V mojich partneroch a priateľoch z Afriky, či už z Juhoafrickej republiky, Ugandy, Kene alebo Botswany, všade som našiel neskutočne snaživých ľudí, ktorí sa usmievajú, sú pokorní a nesmierne vďační za každého cestovateľa, ktorého im privediem. Niekto by sa teraz mohol ohradiť, že všetci v Afrike sú rovnakí, zvyknutí iba načahovať ruky a prijímať dary, znovu však skončíme pri mojom tvrdení, že tak, ako aj všade inde vo svete, aj v Afrike nájdeme dobrých i menej dobrých ľudí. Verím, že pokiaľ to s ľuďmi myslíte úprimne dobre, do života vám budú prichádzať rovnako dobrí ľudia. Pozorujem to na sebe už dlhší čas, v súkromnom aj pracovnom živote.

Ktorý moment z cestovania sa vám vryl do pamäti ako ten najsilnejší?
Keď sme kráčali pralesom v Ugande za horskými gorilami. Tušili sme, že ich uvidíme, ale nikto z nás nečakal, že trojročná gorila aj príde k nám, zavesí sa kamarátovi na ruku, každého z nás chytí za nohu a svoju šou zakončí kotrmelcom. Keď hodinu v tichosti a s rešpektom hľadíte do očí týchto úžasne veľkých stvorení, z ktorých vyžaruje obrovský pokoj. Pochopiteľne, nemôžem zabudnúť ani na moju prvú Afriku a výstup na sopku. Stúpať sme začali už o polnoci, cesta bola namáhavá kvôli ťažkému terénu a v tme nás sprevádzal krásny spln mesiaca. Po šiestich hodinách stúpania sme si sadli na vrchole krátera úplne sami a hľadeli do diaľky na východ slnka nad nekonečnou pláňou národného parku Serengeti. Vtedy som síce povedal, že na sopku už nikdy viac nepoleziem, no už sa zase teším na aktívne sopky v Kongu a Etiópii. No a potom je to ešte každé stretnutie s levmi, pri ktorých sa viem nadchnúť vždy natoľko, akoby to bolo prvý raz.

Máte odcestované na vlastnej koži všetko, čo vo vašej cestovke ponúkate?
V tejto chvíli je ešte zopár krajín, ktoré som nenavštívil, verím však, že čochvíľa budem mať precestované omnoho viac, ako momentálne ponúkam. Zo všetkého najdôležitejšie je však to, že krajiny, ktoré ponúkame, majú odžité moji priatelia a partneri, s ktorými spolupracujem a ktorí vás Afrikou sprevádzajú na každom kroku.

Aký typ ľudí vyhľadáva vaše služby? Majú cestovatelia po Afrike určité spoločné črty?
Keď som posielal do Afriky úplne prvých klientov, nebol som si istý, ako budú reagovať. V Afrike určite viete zažiť veľmi kvalitné služby, v priemere však treba očakávať, že štandardy a čistota tu vyzerajú inak. Občas sa stáva, že klient je niečím šokovaný, našťastie to nebýva často. Po dvoch rokoch som sa presvedčil, že každý, kto má rád Afriku, je fajn človek. Skôr naše služby vyhľadávajú ľudia v mojom veku, či už jednotlivci alebo skupinky 2 – 3 ľudí, ktorí sú menej nároční na komfort a vyhľadávajú zážitky. Som však veľmi rád, že tento rok si odkrúti premiéru v Afrike aj rodina s deťmi.

Môžete povedať, že jeden z vašich zájazdov je špeciálne obľúbený, „predáva sa ako teplé rožky“? Alebo je záujem ľudí rozmanitý?
Najpopulárnejšia je kombinácia safari v Keni alebo Tanzánii s oddychom na Zanzibare, čo je vhodný pobyt pre prvocestovateľov do Afriky. Druhý najpopulárnejší je výlet z Kapského mesta cez Namíbiu, Botswanu až po Viktóriine vodopády, ktorý, čo sa týka pestrosti zážitkov, krásnych scenérií a zároveň bezpečnosti, je ten najlepší v Afrike. V poslednom čase výrazne rastie záujem o zdolávanie horských monumentov Afriky, ako je Kilimandžáro a Mount Kenya. Ľudia skôr dávajú na istotu. Zatiaľ som nepocítil záujem o návštevu menej známych krajín, ktoré pre zmenu lákajú zase mňa.

Čo ak niekoho láka africké dobrodružstvo, ale zároveň má rád svoje pohodlie, teda posteľ, horúcu sprchu, možno wifi… Čo ak by niekto aj chcel zaspávať so zvukmi divočiny, ale na druhej strane si stan rozložiť nevie, lebo to nikdy nerobil? Viete vyhovieť aj takým?
Plánovať jednotlivcom dovolenku deň po dni, vyhovieť všetkým, aj tým najnáročnejším požiadavkám, je presne to, čo ma na tom najviac baví. Nechcem ponúkať len zopár zabehnutých vecí, ale rád vymyslím pre ľudí program tak, aby zažili presne to, čo hľadajú. A keď nevedia, čo presne chcú, s radosťou ich inšpirujem. Napríklad, v Keni sa môžete ubytovať na safari aj luxusne s horúcou sprchou a posteľou a zároveň môžete pozorovať ako sa hrochy kúpu priamo pod vašou terasou.

Keby som prišla za vami, že chcem zažiť nezabudnuteľný africký sen, nemám finančný ani žiaden limit, otvorená som všetkému novému a mám 30 dní dovolenky… Aký výlet by ste mi zorganizovali?
Ak by jediným limitom bol iba čas, navrhol by som výlet, kde by ste sa presúvali medzi krajinami letecky, aby ste zažili jedným ťahom čo najväčšiu pestrosť. Prílet do Kapského mesta na Stolovú horu a Mys dobrej nádeje, presun letecky do Namíbie, druhý najväčší kaňon sveta Fish River a návšteva fotogenického miesta Deadvlei a Spitzkoppe, kvôli geniálnym výhľadom. Rýchly prelet do Botswany, špičkové safari v stane uprostred divočiny, prelet nad najväčším močiarom južnej pologule – Okavango Delta, až k jedným z najväčších vodopádov na svete – Viktóriiným – na hranici Zambie a Zimbabwe. Po tejto časti Afriky by sme odleteli do jej zelenšej časti, za horskými gorilami do Rwandy. Dvojdňový výlet do Konga a výstup na aktívnu sopku, terasovité polia a potom smer Uganda za šimpanzmi, kanálom Kazinga za hrochmi až k nádhernému pohoriu Rwenzori. V tejto fáze, ak by ste zatúžili po oddychu na pláži, prileteli by ste na Zanzibar, ale nedalo by mi neposlať vás do Ngorongoro, predsa len je to unikát. Ak pláž nehrá rolu, z Ugandy by ste odleteli ihneď do Etiópie za silnou históriu na severe krajiny vrátane mimozemsky krásneho miesta Danakil a zakončili by ste to potápaním s veľrybím žralokom v Džibutsku…

Paráda. Asi si vás vážne najmem. Z blogu na vašej webovej stránke som vyčítala, že aj svadobnú cestu ste mali v Afrike. Afrika je určite dobrodružná, ale je aj romantická? Je vaša žena rovnaká milovníčka Afriky ako vy?
Keď som spoznal moju manželku, nikdy predtým nesedela v lietadle. A v krátkom čase ju čaká už tretia cesta do Afriky. Je ňou takisto očarená, ale predsa len, keď sa k nášmu vozidlu na safari blíži slon, ja sa na to dívam s úžasom, kým manželka si zakrýva tvár od strachu. Vedel som, že svadobná cesta bude určite v Afrike, úloha však znela nájsť nové typy zážitkov. Výlet bol neskutočne pestrý, ubytovaním od luxusu až po zaprášený stan, v gurmánstve od skvelého pštrosa až po „famózne“ cestoviny s dvoma stovkami guľôčok čierneho korenia na tanieri, no najmä zážitkovo, cez dva defekty počas jedného dňa, jazdu na safari na koňoch, let balónom, krásnu turistiku, nabúrané auto nášho kuchára, akčné safari, odháňanie hyeny od stanu a zmeškanie lietadla domov. Keď ste s tou správnou osobou, romantiku si nájdete všade, aj v Afrike.

Osobne, odkedy cestujem, mám pocit, ako by sa mi svet scvrkol. Keď som sedela v kancelárii, všetko mimo môjho mesta sa mi zdalo byť ďaleko a nedostupné. Dnes mi, naopak, žiadna diaľka nerobí problém, ak je chuť objaviť niečo nové. Veď lietadlo vzdialenosti poriadne skracuje. Pre mnohých môžu byť problémom peniaze, osobne si však myslím, že aj za menej peňazí sa dá slušne cestovať, len treba poľaviť z komfortu… Ako to vnímate vy?
Cestovanie je dnes určite jednoduchšie ako kedysi. Človeka však musí za cestovaním ťahať predovšetkým vášeň. Ak ju má, dokáže si nájsť cestu kamkoľvek. Na moju prvú cestu do Číny som si sporil 10 mesiacov, každý mesiac som si odložil bokom 200 eur. Minul som ich za mesiac, no každý cent investovaný do cestovania ma dostal na miesta, ktoré obohatili môj život o mnoho krásnych okamihov. Osobne si nepotrpím na vysoký komfort ubytovania, to si vyberám stále lacnejšie, o to viac si viem vychutnať dobré jedlo, pri ktorom určite na cestách nešetrím.

Ako cestovateľ asi poznáte pojem „bucket list“. Nosíte si aj vy v hlave zoznam miest, ktoré túžite precestovať a postupne si precestované destinácie odškrtávate ako splnené položky? Čo je na tom vašom zozname?
Môj bucket list je obrovský. Nezahŕňa však iba Afriku, svet je krásny a túžim z neho vidieť čo najviac. Samozrejme, že by som chcel raz navštíviť Tibet, Čile alebo Nový Zéland, sú to krásne miesta, ale také zabehnuté, overené. Vždy ma lákalo skôr niečo neznáme. V minulosti ma veľmi nadchol Tadžikistan a ľudia v ňom, rád by som sa na chvíľku ocitol v krajinách Blízkeho východu a možno na krátky okamih aj niekam, kam sa vyslovene nechodí kvôli nízkej bezpečnosti.

Vraj cestovatelia nemajú domov, lebo všade na svete majú blízkych priateľov alebo niečo, prečo sa na miesto radi vracajú, a tak sa ich domovom stáva celý svet. Niečo na tom možno bude, no pre mňa je stále domovom najmä Slovensko. Kde máte domov vy?
Mojím domovom je jednoznačne Slovensko. Tu mám celú svoju rodinu, priateľov a svoje pohodlie. Viem si však predstaviť, že v budúcnosti sa každoročne budem na mesiac presúvať s rodinkou na prázdniny do Afriky, pravdepodobne zakaždým na iné miesto, nech to máme pestré.

Predpokladám, že sa viete rýchlo zbaliť a pripraviť na cestu… Máte nejaký trik?
Spomínam si ešte niekoľko rokov dozadu, keď som plánoval výlet na trek okolo Anapurny, už mesiac pred odletom som mal o skriňu opretý batoh, pekne nachystaný so spacákom a kopou oblečenia, aby som náhodou na nič nezabudol. Dnes je to presne naopak. Zbaliť sa viem veľmi rýchlo a rozumne. Mám zopár obľúbených vecí, ktoré mám celoročne v skrini pokope, a keď sa blíži odlet, len ich prehodím do ruksaku. K tomu prihodím celotelový uterák zložený do veľkosti hygienickej vreckovky, maximálne 3 – 4 páry ponožiek na mesiac a zopár tričiek. Všetko však z materiálov, ktoré po vypratí poľahky uschnú a pokračujete ďalej. Neviem prečo, ale často mávam sny, že moje lietadlo čochvíľa štartuje a ja mám len pár minút na zbalenie. Zjavne mám niečo natrénované aj zo snov.

Vašim klientom všetko dopodrobna zorganizujete a dopredu pripravíte. Aký typ cestovateľa však ste, keď cestujete sám? Máte rád všetko dopredu zorganizované? Robíte si pred cestou dôkladný prieskum? Alebo sa radšej nechávate unášať prúdom, idete za nosom a veci riešite za pochodu?
Som typ, ktorý si rád vecí dôkladne naplánuje a vie, čo môže očakávať. Keď sa občas niečo pokazí, v danej chvíli mi to nie je síce jedno, no keď sa veci uležia, človek si po chvíli uvedomí, že práve tu vznikli tie okamihy, na ktoré nikdy nezabudne a ktoré vlastne chcel niekde v kútiku duše možno aj zažiť, ale bál ste sa. Už mi aj niekto povedal, že ak by šlo stále všetko podľa plánu, bolo by to príliš komerčné.

Alebo ako som počula ja, že aj z tých najnepodarenejších zážitkov sa časom stávajú najlepšie historky…

text Zuzana Greizingerová foto Jaroslav Blicha

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.