Pavel „Hirax“ Baričák : Rozhovor o šťastí

Pracoval ako nočný zvukár v rádiu. Z nočného vysielania sa dostal do denného, z ktorého sa napokon vytratil. Stal sa technickým riaditeľom a jeho práca ho napĺňala. Medzitým si z času na čas zahral na gitare. Bežný život Pavla Baričáka sa však prudko zmenil.Jeho prvá kniha Šlabikár šťastia spustila vlnu nového zrodu. Pavel „Hirax“ Baričák inšpiroval svojou cestou života mnohých ľudí. Nie je žiadny guru, ako to sám o sebe tvrdí. Len sa snaží urobiť tento svet lepším miestom, hoci si uvedomuje jeho nedostatky.

text Simona Mižikárová   foto archív P.H.B., Pixabay

Dlho sa mi nedalo s tebou stretnúť ani sa skontaktovať. Podchvíľou som už mala pocit, že je to znamenie a mala by som to nechať tak. Skutočne sa nám všetko podarí, ak sa tak rozhodneme?
Nie som ten človek, ktorý by hovoril, počúvajte svoj prvý úsudok. Lebo niekedy treba tie prekážky zdolávať.

Ak si teda vytvoríme v hlave priestor pre srdce, máme v rukách situáciu?

Vždy môžeme mať vo svojich rukách situáciu. Zapletiem do toho teraz numerológiu. Ak sa človek nachádza v období dvanástky, je to obdobie, keď sa môže všemožne snažiť, no nepomôže mu nič. Znamená to, že vtedy nepomôže žiadny právnik, ani udierať päsťou, ani plakať, ani sa o tom všade rozprávať s priateľkou na káve, ani ohovárať. vtedy môže človek urobiť len jediné. Upokojiť sa a analyzovať. Môže rozmýšľať nad tým, ako sa na vec pozerať z iného uhla pohľadu. Ľudia to poznajú takto: pokazia sa im všetky prístroje a prestane sa im dariť aj v iných oblastiach. alebo riešia nejakú vec a všetko im padá pod nohy a vtedy radím, aby sa uvoľnili a nechceli mať všetko pod kontrolou. Nakoniec aj tak zistia, že by bolo lepšie pustiť „to“ – stretáva to poväčšine ľudí, ktorí sa narodili prvého, desiateho, devätnásteho – to som ja, dvadsiateho ôsmeho. Celá nezvládnuteľná situácia vlastne hovorí – veľa bojuješ, míňaš príliš veľa energie, hodne kontroluješ, pusti to! človek môže mať vtedy stiahnuté svalstvo pri lopatkách, vyskočené platničky, môže nastať vykrivenie nôh. Znamená to, že to, čo sa deje v duši, sa prejaví aj na tele.

Niekedy mám pocit, že sa mi nedarí tak nejako kontinuálne. Že tá smola sa lepí na päty na každom fronte. Ak nie je dobre doma, nemôžem čakať , že sa mi bude dariť v práci, či vo vzťahoch vôbec. A keď je to skvelé obdobie, deje sa to všade.
Závisí to opäť od človeka. Taký človek, ktorý analyzuje a vidí, že sa mu to sype, si musí vedieť roztriediť z čoho bude a nebude robiť primárny problém. Stanoví si nejakú prioritu a bude ju riešiť. Je to ten istý model, ako to robia manažéri. Na papier si do jedného stĺpca napíšu veci, ktoré sa im rútia a do toho druhého si napíšu, aké technológie využijú na odstránenie problému. Napíšu si aj to, či majú čas to riešiť, alebo si daný problém budú chvíľu nevšímať a nebudú ho povyšovať nad všetky ostatné. len čo súhrn všetkých okolností človeka zavalí, nemusí pohnúť s ničím. Ostane v nečinnosti. Dostane sa do viazanosti a nevyrieši ani tie najjednoduchšie veci

Zaujal vás článok? Dajte nám vedieť.